Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Stoličný dom vo Vrábľoch dnes
Stolica arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch (maď.Verebélyi és szentgyörgyi érseki szék) bola jednou „vojenskou“ stolicou Ostrihomského arcibiskupstva, ktorá existovala do roku 1855 mimo župného rozdelenia. V týchto stoliciach žili cirkevní šľachtici tzv. predialisti. Ich obce a majetky ležali hlavne na území Nitrianskej a Tekovskej župy. Na čele stál palatín, ktorý bol aj kráľovský šľachtic, väčšinou aristokratického pôvodu.
Dediny / osady predialistov
V urbári Ostrihomského arcibiskupstva sa v roku 1553 objavujú nasledujúce obce Nitrianskej stolice, v ktorých žili predialisti: Malý Kýr (dnes súčasť Veľkého Kýru), Malý Cetín, Paňa, Neverice, Dyčka (dnes súčasť Vrábľov). Všetci podliehali stolici arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch.
V Tekovskej stolici to boli nasledovné obce: Horný Ohaj (dnes súčasť Vrábľov), Keť, Jur nad Hronom, Rybník, Chotín, Malé Šarovce, Turá, Martovce, Veľké Ludince, Tekovské Lužany, Nesvady, Kukučínov, Svodín, Pohranice, Tvrdošovce, Telince, Dvory nad Žitavou, Zbehy a Žitavce.
V Komárňanskej stolici to bol Imeľ a Žitavská Tôň. V Hontianskej stolici to bola Hontianska Vrbica. V Novohradskej stolici to bola obec Bernecebaráti, Érsekvadkert (dnes obce v Maďarsku).
Zoznam palatínov stolice predialistov vo Vrábľoch
Na čele predialistov stál ostrihomský arcibiskup, na majetkoch ktorého žili a pôsobili predialisti. Pod arcibiskupom bol palatín, toho si menoval sám arcibiskup. Palatín niekedy zastával aj funkciu hlavného župana, inokedy bola táto funkcia samostatná a obsadzovali ju voľbou. Prvým výkonným úradníkom stolice bol podžupan. Kongregáciám predsedal arcibiskupský palatín. Zaujímavosťou je, že palatínom stolice predialistov nikdy nebol zeman – predialista, ale bol to človek, ktorý pochádzal z vysokej šľachty, samozrejme vždy bol verný arcibiskupovi.
1337: Tomáš
1482: Blažej Pyspeky
1540: Jozef Ghici
1566: Michal de Verebel
1587: Štefan Zelemery
1651: Gašpar Hölgy
1698 – 1699: Gabriel Palugyay
1711: Ján František Péterfi
1730: Ladislav Kazy
1745: Anton Paluska
1750 – 1774: Ján Tolvay
1777 – 1781: František Tolvay
1810 – 1831 : Štefan Boronkay
1837 – 1844 (1840) ?: Ján Boronkay
1843: Ľudovít Gaál
1844 – 1850: Ignác Očkai
Literatúra
Matej Bel: Notitia Hungariae nova II/284, IV/283 [1] (1735-42)
Bárdossy János 1792: Animadversiones historico-critico-diplomaticae in opus de insurrectione nobilium auctore Iosepho Keresztury agente aulico Vindobonae 1790 vulgatum. Budae, 56-57.
Vályi András 1796: Magyar Országnak leírása. Buda. (3. kötet – Verebélyi szék)
Ozorai József 1887: Az egyházi vagy praediális nemesek és birtokuk. Esztergom.
Dedek Crescens Lajos 1898: Nyitravármegye története, in: Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai, Nyitra vármegye. (III. Közigazgatási és közgazdasági viszonyok – Járások).
Karel Kadlec 1902: Verbőczyho Tripartitum a soukromné právo uherské i chorvatské šlechty v. něm obsažené. Praha.
Reiszig Ede 1903: Bars vármegye története, in: Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai, Bars vármegye. (II. A mohácsi vésztől a szatmári békéig – 2. A vármegyei önkormányzat kifejlődese a mohácsi vész után – A verebélyi szék és III. A szatmári békétől az újkori államalakulásig – 1. A vármegyei élet a XVIII. században – A verebélyi szék c. fejezetek)
1929 Magyarország egyháztörténete főbb vonásaiban 970-től 1900-ig. Veszprém, I, 86-87.
Székely Ottokár 1935: Az egyházi nemesség, A Gróf Klebelsberg Kunó Magyar Történetkutató Intézet Évkönyve V, 28-52.
Ethey Gyula 1936: A verebélyi érseki nemesi szék. In: A Zoborvidék múltjából. Nyitra, 50-53.
Presinszky Lajos 2002: Mit hagytak ránk a századok? Fejezetek Nagycétény történelméből. Somorja, 118-122.
Oslanský, František 2003: K vývoju šľachty Ostrihomskej arcidiecézy, Genealogicko-heraldický hlas 2, 3-8.
Oslanský, František 2003: Z počiatkov a rozšírenia cirkevnej šľachty na území Ostrihomskej arcidiecézy, in: Šimončič, J. (Ed.): Studia Historica Tyrnaviensis 3, 97-104.
Lopatková, Zuzana 2010: Majetkové postavenie a každodenný život predialistov v novoveku (na príklade zemianskej rodiny Ižoldovcov z Rybníka), in: Zemianstvo na Slovensku v novoveku I, 362-374.
