Stoh (1 606,6 m n. m.[1]) je výrazný vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria[2] v jej hlavnom hrebeni, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]
Poloha
Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v severovýchodnej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Párnica.[6] Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je severne ležiaci Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.) a západne ležiaci Poludňový grúň (1 446 m n. m.). Východne susedí Osnica (1 363 m n. m.) a južne vrch Žobrák (1 308 m n. m.).[3]
Opis
Stoh je výrazný lúčnatý vrchol na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry a vďaka skalnato-lúčnatému povrchu je výborný vyhliadkový bod. Svahy Stohu, ktoré sú silne lavinózne, sú v niektorých častiach porastené súvislými plochami čučoriedok (Vaccinium myrtillus). Je pravdepodobné, že na Stohu pôvodne rástol les a kosodrevina. Počas stáročí bol však pre potreby intenzívneho využívania na pasenie oviec postupne odlesnený. Svojou dominanciou na hrebeni je Stoh jedným z najkrajších malofatranských vrcholov.
Dominanta severnej časti pohoria, len nepatrne vyšší Veľký Rozsutec, je oddelený výrazným sedlom Medziholie, západne susediaci Poludňový grúň oddeľuje Stohové sedlo. Severné svahy odvodňuje Stohový potok do Varínky, juhovýchodné Bystrička do Oravy a juhozápadné Šútovský potok priamo do Váhu.
Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra, severné svahy zaberá NPR Rozsutec a južné NPR Šrámková.[3]
Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 606,58 m n. m.[1], čím bola upresnená dovtedy uvádzaná hodnota 1 607,4 m n. m.[7]
Výhľady
Poloha výrazného vrchu na severovýchodnom okraji Krivánskej Fatry a jeho značná nadmorská výška ho predurčujú za obľúbený cieľ turistov. Ponúka ďaleký rozhľad na všetky smery, okrem juhozápadného smeru, kde dominuje hlavný hrebeň s vyššími malofatranskými vrchmi. Mimo susedných pohorí je pri vhodných podmienkach pozorovateľný Vtáčnik, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry, Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy i Javorníky. Lúčanská Fatra je celá v zákryte a nie je tak viditeľná.[8]
Galéria
Prístup
Referencie
- ↑ a b Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- ↑ TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-09-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
