Poludňový grúň (1 446,4 m n. m.[1]) je vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria[2] v jej hlavnom hrebeni, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]
Poloha
Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Šútovo.[6] Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je východne ležiaci Stoh (1 607 m n. m.) a južne ležiaci severný vrchol Stien (1 535 m n. m.). Severozápadne susedí vrch Grúň (989 m n. m.) s rovnomennou chatou pod vrcholom.[3]
Opis
Hôľnatý vrch v strednej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry je vďaka dostupnosti a výhľadu obľúbeným cieľom turistov. Hlavný hrebeň vedie od Veľkého Rozsutca (1 610 m n. m.) cez Stoh (1 607 m n. m.) a stáča sa južným smerom na vrch Steny (1 535 m n. m.) a ďalej na Chleb (1 647 m n. m.). Blízkosť a dostupnosť z Vrátnej, no tiež rovnomenné lyžiarske stredisko na jeho svahoch s chatou na susednom Grúni, z neho robia atraktívnu a veľmi známu turistickú lokalitu. Severné svahy odvodňujú prítoky Stohového potoka, západné prítoky Varínky, východné svahy odvádzajú vodu Šútovským potokom priamo do Váhu. Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra a západné svahy zasahujú do NPR Chleb.[3]
Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 446,40 m n. m.[1], čím bola upresnená dovtedy uvádzaná hodnota 1 460 m n. m.[7]
Výhľady
Poloha Poludňového grúňa v srdci Krivánskej Fatry ho predurčuje za obľúbený cieľ turistov. Na jednej strane ponúka len obmedzený rozhľad na okolité pohoria, na strane druhej je výborný výhľad práve na susedné malofatranské vrchy a celú Vrátnu dolinu. Prevažne trávnatý, z juhu nevýrazný vrchol je prakticky severný predvrchol Stien (1 535 m n. m.). Umožňuje síce obmedzený, no ďaleký výhľad a mimo okolitých vrchov sú pri vhodných podmienkach pozorovateľné Veľký Choč, okolie Ďumbiera, časť Oravskej Magury, Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy.[8]
Prístup
Referencie
- ↑ a b Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- ↑ TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-09-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy