Súradnice: 48°10′01″S 17°08′21″V / 48,166918°S 17,139093°V / 48.166918; 17.139093

Slovenský horolezecký spolok JAMES
Základné údaje
Právna forma	občianske združenie
Sídlo	Junácka 6, 832 80 Bratislava
IČO	00586455
Registračné číslo	VVS/1-909/90-96
Predseda	Anton Pacek
Ďalšie odkazy
Web	shsjames.org/

Slovenský horolezecký spolok JAMES, skrátene SHS JAMES je športové (horolezecké) občianske združenie so sídlom v Bratislave, ktoré vzniklo 13. marca 1990. Má zriadenú aj obchodnú spoločnosť pod názvom JAMES SLOVAKIA s.r.o. Od roku 2019 je predsedom spolku Anton Pacek.^[1]

Spolok združuje záujemcov o všetky druhy horolezeckých aktivít na rozličnom stupni výkonnosti, formuje vzťah k horám a prírode, organizuje horolezeckú činnosť na Slovensku.

Spolok je členom medzinárodnej horolezeckej federácie UIAA a organizuje metodickú činnosť v horolezectve.

Jeho členské kluby a oddiely majú samostatnú právnu subjektivitu – sú registrované väčšinou pod názvom typu "Horolezecký klub JAMES XY" alebo "Horolezecký klub IAMES XY" (kde XY je názov mesta) alebo podobne.

Dobudovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872 odstránilo mnohé prekážky, ktoré bránili rozvoju turistiky na území bývalého Uhorska. Už pred výstavbou železnice boli zaznamenané mnohé turistické aktivity v slovenských horstvách. Prvý turistický klub v Rakúsko-Uhorsku vznikol v Banskej Štiavnici začiatkom 60. rokov 19. storočia ako Sitniansky klub- Szitnya club- Neskôr sa zlúčil s Uhorským karpatským spolkom (MKE). Po založení Uhorského karpatského spolku 10. augusta 1873 so sídlom v Kežmarku za veľmi rýchlo začala organizovať mládež vtedajšieho Spiša. Miestna odbočka MKE v Spišskej Novej Vsi vznikla 26. februára 1882 z podnetu novoveského profesora Imricha Köviho. Rozvíjala svoju turistickú činnosť v okolí Novoveských vrchov a v údolí Hnilca. Potom ju rozšírila do Slovenského raja. Hadušovský statkár Gustáv Bartsch postavil v roku 1889 na Tomašovskom výhľade prvú útulňu v Slovenskom raji. V roku 1899 bol vyznačkovaný chodník na Matku Božiu, chodník zo Smižian na Kláštorisko a z Kláštoriska k Letanovskému mlynu. Koncom 19. sotočia turisti urobili prieskum Veľkého a Malého Sokola, Suchej Belej, Kyseľa, Piecok a iných roklín v Hrabušických vrchoch. Béla Hajts splavil na plti v roku 1906 Prielom Hornádu.

Spišiaci – turisti v Slovenskom raji do roku 1912 objavili a preskúmali všetky tiesňavy a rokliny. Medzi najaktívnejších patrili prof. Martin Róth, prof. Michal Karoliny, kráľovský zememerač Tibold Kregcy st., prof. Viliam Forberger a Dr. Ferdinand Filarszky. Medzi mladšími boli horolezci MUDr. Alexander Mervay, prof. Oszkar Mahler, bratia Teschlerovci, Ľudovít Rokfalussy, Kazimír Kozlovsky, Béla Balogh, Ľudevít Pálka, Tibor Kregcy ml., Tivadar Meszléri.

• 20.augusta 1898 Veľký Sokol
• 15. augusta 1899 Malý Sokol
• 25. augusta 1907 zdolal novoveský učiteľ Kazimír Kozlovský kolmú stenu Obrovského vodopádu v tiesňave Kyseľ
• 13. marca 1910 Suchá Belá
• 17. apríla 1910 Sokolia dolina
• 1911 Piecky – Biela dolina

Aktivity spišských turistov vyvrcholili po vzniku Prvej Česko-Slovenskej republiky, kedy zanikol Uhorský karpatský spolok. Pred nimi stálo rozhodnutie ako budú ďalej pokračovať. Dňa 17. augusta 1921 (mylne sa uvádza dátum vzniku 14. augusta 1921, ako je prezentované na odznaku JAMES) sa v Redute v Spišskej Novej Vsi stretli na priateľskom posedení traja vynikajúci novoveskí horolezci – František Lipták (pôvodne Kežmarčan), Mikuláš Mlynarčík (pochádzal z Tatranskej Kotliny) a Gustáv Nedobrý (pochádzal z Bešeňovej v Liptove). Vyhlásili sa za prvých členov ^[2] František Lipták o tom napísal článok v Krásach Slovenska v roku 1954.^[3]„Po vojne v septembri 1919 sme sa znovu zišli v Spišskej Novej Vsi. Ukuli sme s Mikulášom Mlynarčíkom plán: budeme bývať spolu, pustíme sa do turistiky a do lyžovania. V zime 1919/20 začali sme s lyžovaním. Len čo sme stačili na to finančne, začali sme navštevovať Tatry. Prvým výletom bolo Lorencovo sedlo, potom nasledoval Kriváň,Lomnický štít a Gerlach. V Spišskej Novej Vsi som v tom čase našiel aj bývalého spolužiaka Gusta Nedobrého, ktorý tu bol správcom železničiarskeho internátu. Boli sme teda už traja. Monarchia sa rozpadla, utvorila sa ČSR. Naša turistika sa začala budovať z ničoho. A aj horolezectvo sa začínalo u nás takmer od nuly. Na našich spoločných túrach sme hodne hovorili o turistických problémoch a pri posedeniach sme tiež o tom debatovali. Bolo to 17. augusta 1921, keď som nadhodil otázku, že takto ťažko získané skúsenosti v horolezectve by bolo treba nejakou formou rozširovať, aby tie isté chyby, ktoré páchame dnes my, neopakovali iní v budúcnosti. V rozhovore sme prišli k tomu, že utvoríme krúžok. Chcel som však uplatniť aj propagačný motív a myslel som na združenie ozajstných milovníkov horolezectva. Preto som nadhodil, že toho by sme mali prijať do "krúžku", ktorý má v Tatrách aspoň tri výstupy na tatranský končiar. Vychádzal som z presvedčenia, že keď v niekom driemu bunky pre lezenie, ten je po troch výstupoch v Tatrách iste náš. Mlynarčík mi vykorešpondoval rôzne stanovy a pri ďalších debatách sa už uvažovalo o všelijakých modalitách. Podobne sme v tom čase uvažovali o turistike. S oduševnením sme sa vrhli všetci traja do všestrannej práce. Slovenský raj sme vyznačkovali, vláčili sme železné rebríky za pomoci ochotných spolupracovníkov do rokliny Kyseľ, podobne sme vliekli železný materiál k zástave na Gerlach, ktorú sme 12. augusta 1923 vztýčili za účasti 205 osôb na temene. (Vynesenie potrebného materiálu vyžadovalo 9 výstupov.)“

Dátum 14. augusta 1921, ktorý je uvedený na odznaku JAMES, je dátumom prvého hodnoteného spolkového horolezeckého výkonu, ktorý uskutočnil Mikuláš Mlynarčík a dvaja Novovešťania – Karol Piovarcsy a Juraj Koromzay ml. cez juhozápadný hlavný hrebeň Lomnického štítu, kedy vystúpili až na jeho vrchol. Obaja spomínaní horolezci boli Karpatskí Nemci a boli organizovaní aj v Krpathenverein. Na túru odišli z Téryho chaty. Po menších či väčších nezhodách, ktoré mali počas výstupu pre neskúsenosť Mlynarčíkových spolulezcov, Mikuláš Mlynarčík záver tejto túry po zostupe na vtedajšiu Fridrichovu chatu pri Zelenom plese opisuje takto:

„Je výborná nálada v chate u plesa (Zelené pleso). Kecrely a Táy, košickí turisti, priviedli sem túto milú kompániu. Na izbách sa spieva pri víne. Pripomínam, že spievala sa za vedenia Kecrelyho pesnička Horvátha Andráša vyložili na dvor. Každému sa tu veľmi páčila táto pieseň. I my sme sa pri nej dobre zabávali, Keď sme výbornú rascovú polievku schlípali, dali sme sa do večere, pri ktorej okrem rôznych mäsových jedlách prišla na rad aj broskyňová zaváranina – james. Vzhľadom na to, že tu na horách táto zaváranina je naším obľúbeným jedlom, len takouto zaváraninou – james, je možné primäť na vážnejšie veci. Vtedy sme si zvykli takto pobádať: poď kmotor, bude james. Náš malý turista hneď skomponoval podľa našej chuti i vhodnú melódiu na nótu Horváth András tak, že miesto Horvátha Andrása do skladby zakomponoval James Mischkeho, James Karola, či James Ďura. Jednohlasne sme prijali tento veľkolepý nápad a rozhodli sme sa, že na pamiatku našej veľkej túry, keď sa aj nám iglovským podaril jeden prvovýstup, budeme spišskonovoveských horolezcov nazývať, „jamesákmi“. A v nehode, nebezpečenstve alebo pri hocakej príležitosti na zvolanie hesla „James“ jeden druhému budeme nápomocní“.^[4]

Na ustanovujúcej schôdzi 17. augusta 1921 jej traja účastníci napísali zápisnicu, v ktorej uviedli, že spolok nazvali Tatranský horolezecký a alpinistický krúžok IAMES. Toto pomenovanie malo vyjadrovať duchaplnosť horolezeckého snaženia: Idealizmus, Alpinizmus, Moralitu, Eugeniku (čo bola najnovšia vedná disciplína) a Solidaritu. Eugeniku do svojho fašistického programu prevzali nacisti, preto ju nahradil Entuziazmus. Od samého začiatku sa však viedli spory či prvé písmeno malo byť J alebo I. V zápisnici však prvé slovo bolo I - Idealizmus, ktoré dodnes nebolo zmenené.^[5]

Druhá schôdzka nového krúžku sa uskutočnila 20. decembra 1921 v Spišskej Novej Vsi. Zúčastnili sa na nej prví traja členovia a dve dámy. V roku 1923 už členovia IAMESu Mikuláš Mlynarčík František Lipták, Raiman a Mária Sobotková vystúpili na Žltú vežu a prešli hrebeňom na Prostredný hrot a Veľký kostol. Mikuláš Mlynarčík s Františkom Liptákom a spoločníkmi zliezli 15. júla 1923 v na Gerlachovskom hrebeni dovtedy nepomenovanú vežu (dnešná Gerlachovská veža) a pomenovali ju veža JAMES. Podľa jej fotografie navrhla jamesáčka Mária Sobotková dnešný jamesácky odznak. Predstavuje hory, horolezecký čakan, lyže a lano. Je na ňom dátum 14.VIII.1921, ktorý je spojený s prvým odvážnejším výstupom Mikuláša Mlynarčíka a jeho spolulezcov na Lomnický štít.

Od roku 1923 zakladatelia spolku začali organizovať prvé horolezecké kurzy v Mengusovskej doline. Kurzy viedol Mikuláš Mlynarčík. Tieto kurzy sú považované za "Prvý horlezecký týždeň JAMES". Prvý organizovaný horolezecký týždeň (podľa štatistiky druhý) sa uskutočnil v dňoch 10. – 18. augusta 1924. V septembri 1924 Mikuláš Mlynarčík a František Lipták Navštívili rakúske Alpy, kde získavali skúsenosti, ktoré by mohli uplatniť pri organizovaní spolku. Valné zhromaždenie spolku, na ktorom sa dohodlo, že budú vypracované stanovy spolku a bude zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie spolku, sa uskutočnilo 25. augusta 1925 v Spišskej Novej Vsi. Počas horolezeckého týždňa 7. – 15. augusta 1926 sa 14. augusta na Chate pri Popradskom plese konalo Zriaďujúce valné zhromaždenie horolezeckého spolku JAMES. Zúčastnilo sa na ňom 39 členov. Ustanovil sa Spolok tatranských horolezcov JAMES so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Z krúžku sa stal spolok. Názov spolku znamenal: Idealizmus, Alpinizmus, Moralita, Eugenika, Solidarita. Za predsedu bol zvolený Mikuláš Mlynarčík, za podpredsedu Václav Dusil z Popradu, tajomníkom sa stal František Lipták.

Od roku 1926 začal v spolku pôsobiť Jozef Šimko, neskorší vynikajúci horolezec a činovník spolku. Úradom trvalo dva roky kým schválili stanovy spolku. Dňa 12. mája 1929 sa v Poprade v hoteli Tatra uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie, na ktorom bol za predsedu zvolený František Lipták, za podpredsedu Mikuláš Mlynarčík a tajomníkom bol Ján Oružinský z Košíc. Aktívnymi členmi a horolezcami boli v tridsiatych rokoch 20. storočia Melinda Bacsányiová, G. Fischerová, Jozef Brandobur, František Lipták, Arnold Tóth, V. Holub, Ing. Róbert Vosyka, Rudolf Hampl, Alexander Škarvan, Jozef Šimko a iní. Čestnými členmi boli Miloš Janoška, Ivan Houdek a iní.

V roku 1932 sa spolok JAMES stal členom medzinárodnej alpinistickej organizácie UIAA v Ženeve. V tridsiatych rokoch 20. storočia mal spolok približne 150 členov spolu s členmi z Česka. Do spolku začali vstupovať mladí ľudia, ktorí sa začali zameriavať na špičkové horolezectvo. Vodcami skupín boli Melinda a Angela Bacsányiové, Jozef Jánošík, Róbert Kubín, Jozef Šimko, Karel Riegler, Ján Kováčik a iní.

Koncom tridsiatych rokov sa rozprúdila vášnivá diskusia medzi členmi a predstaviteľmi českých a slovenských horolezeckých organizácií o horolezectve a o horskom vodcovstve. Niektorí českí horolezci obviňovali členov JAMESu, že nevykonali ani jeden tatranský prvovýstup, považovali slovenských horolezcov nesúcich nemecké mená (horolezci boli väčšinou z Kežmarku) Dr. Zoltána Brülla a Štefana Zamkovského za cudzincov, túry slovenských horolezcov, ktorí sa zúčastnili na prvovýstupoch spolu s poľskými priateľmi, prisudzovali len Poliakom aj keď skutočnosť bola v mnohých prípadoch opačná.

Na základe Žilinskej dohody bola menovaná slovenská autonómna vláda, ktorá zakrátko už na jeseň 1938 nariadila rozpustiť telovýchovné organizácie, medzi ktorými bol aj Spolok tatranských horolezcov JAMES. V dňoch 5. – 6. novembra 1938 sa v Liptovskom Mikuláši zišli zástupcovia slovenských žúp Klubu československých turistov, Sväzu lyžiarov RČS, spolku horolezcov JAMES a záchrannej služby. Toto zhromaždenie schválilo vznik prípravného výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) s ústredím v Liptovskom Svätom Mikuláši. JAMES vstúpil do nového klubu a jeho členovia sa podieľali na jeho činnosti. Aj napriek tomu, že už legálne ich klub nejestvoval, usporiadali v roku 1939 horolezecký týždeň vo Veľkej a Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Na túrach sa vtedy zúčastnilo 237 horolezcov zo 16 slovenských miest, z čoho bolo 43 jamesákov.

Na Valnom zhromaždení Klubu slovenských turistov a lyžiarov v roku 1940 bol za náčelníka horolezcov zvolený František Lipták. Ešte v tom istom roku ho vystriedal Jozef Šimko, keď Liptáka zvolili za druhého podpredsedu Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Rokovací poriadok KSTL nezaručoval JAMESu autonómiu. Preto Jozef Šimko v roku 1940 vypracoval nový návrh autonómie JAMESu v rámci KSTL. Bol schválený a ešte v tom istom roku prešli všetci registrovaní členovia do Zboru tatranských horolezcov JAMES - KSTL. Názov JAMES a znak spolku ostali nezmenené. Predsedom sa stal František Lipták, náčelníkom Jozef Šimko. Spolok dal zhotoviť okno a dvere kaplnky na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese. Za nových členov boli prijatí: Štefan Cigánik, Milan Šaradín, Koloman Mrázik, František Mrázik, Eduard Matl, Ivan Huba, Vladimír Dvořák, Michal Chudík, Jozef Štulrajter, Ľudovít Raček a ďalší.

Ani nové pomery nezmenili spoluprácu s českými horolezcami. Mnohí českí horolezci však boli vysťahovaní do Česka. JAMES aj napriek vojnovým časom pokračoval vo svojich aktivitách. V roku 1940 zorganizoval Národný výlet na Kriváň a I. propagačný týždeň pod názvom "Poznajme Vysoké Tatry". Táto akcia sa uskutočnila aj v roku 1941 a 1942, 1943.

V roku 1940 sa konal aj horolezecký týždeň v okolí Popradského plesa, v roku 1941 v okolí Chaty pod Rysmi, uskutočnil sa aj v roku 1942 na Kežmarskej chate, 1943 pri Popradskom plese, kde sa uskutočnil II. zjazd výkonných horolezcov, na ktorom bol za náčelníka zvolený Jozef Šimko. V roku 1944 sa XXII. horolezecký týždeň uskutočnil na Téryho chate. O pár dní vypuklo Slovenské národné povstanie, v ktorom aktívne účinkovali mnohí členovia JAMESu. MUDr. Zoltán Brüll, kpt. Ján Rašo, Vladimír Lupták, Jozef Morávek, Ludevít Hunyór, Pavol Bilík v bojoch zahynuli. Aj napriek vojnovým časom mnohí členovia JAMESu pokračovali v horolezeckej činnosti a vykonali mnohé hodnotné tatranské prvovýstupy. Medzi inými prvovýstup Sláva Cagašíka a Štefana Čieslu na Žltú stenu, prvovýstupy na Ganek, Žabiu vežu, Kôpky a ďalšie. V roku 1945 sa uskutočnil ďalší horolezecký týždeň. V tom istom roku bol v Prahe založený Zväz československých horolezcov, ktorý mal zastrešovať a usmerňovať horolezeckú činnosť, ale zakrátko zanikol. Bol to však pokus o ovládnutie JAMESu. Po vojne pokračovali tradičné horolezecké týždne JAMES vo Vysokých Tatrách. Počas nich horolezci vykonali stovky hodnotných výstupov na tatranské končiare. Mimoriadne aktívne si počínala nová horolezecká generácia z Košíc, ktorú zastupoval Arno Puškáš, Július Andráši a ďalší.

Nový komunistický režim nastolený v roku 1948 už "pracoval" na zjednotení telovýchovných organizácii pod jednu strechu. Po prijatí zákona 187/1949 Sb o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a vytvorením jednotnej telovýchovnej organizácie SOKOL zanikol Klub slovenských turistov a lyžiarov, ktorého súčasťou bol aj spolok JAMES. Aj napriek tomu sa tradičný XXVII. horolezecký týždeň sa konal v júlových dňoch 1949 v Starom Smokovci.^[6]

V roku 1964 začali horolezci diskutovať o obnove JAMESu. Vtedajšie politické a spoločenské pomery ešte nedovoľovali naplno rozvinúť tieto myšlienky. Stalo sa tak až po uvoľnení pomerov v júni 1968 na plenárnej schôdzi horolezeckých oddielov v Bratislave. Členovia obnoveného spolku zmenili transkripciu názvu JAMES na IAMES a v stanovách to vyjadrili ako: I – idealizmus, M – moralita, E – entuziazmus (eugenika sa už nepoužíva), S – solidarita. Názov IAMES sa používal až do ďalších politických a spoločenských zmien v roku 1989 resp. 1990. V nasledujúcom období po mnohých diskusiách v decembri 1989 vznikla v Bratislave skupina "Za obnovu JAMES". Dňa 13. januára 1990 sa v Žiline uskutočnilo republikové horolezecké zhromaždenie, na ktorom odstúpilo vedenie VHZ SÚV ČSZTV a boli prijaté nové programové zásady Slovenského horolezeckého spolku JAMES.^[7] Ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenského horolezeckého spolku JAMES sa uskutočnilo 17. marca 1990. Vznikol teda už tretí JAMES už nie ako Slovenský horolezecký zväz ČSZTV IAMES, ale ako Slovenský horolezecký spolok JAMES (SHS JAMES). Českí horolezci navrhli federálne usporiadanie horolezeckých spolkov a klubov. Nový SHS JAMES po nespočetných diskusiách s odporcami federalizácie vstúpil dňa 8.decembra 1990 do spoločnej Česko-slovenskej horolezeckej asociácie (ČSHA). To však nemalo dlhé trvanie, lebo 1. januára 1993 vzniklo samostatné Slovensko.

Predseda SHS JAMES bol do roku 2007 Pavol Vaško^[8]. Valné zhromaždenie SHS JAMES, ktoré sa uskutočnilo 17. 3. 2007 v Žiline rozhodlo o novom predsedovi, ktorým sa stal^[9] Igor Koller. Dňa 30. marca 2019 sa v Žiline uskutočnilo Valné zhromaždenie SHS JAMES, kde sa volilo nové vedenie spolku. V tajnej voľbe získal Anton Pacek 79,6% hlasov. Predsedom SHS JAMES sa tak stal niekoľko násobný majster Slovenska v športovom lezení Anton Pacek.^[1]

• SHS JAMES združuje záujemcov o všetky druhy horolezeckých aktivít bez rozdielu národnosti, štátnej príslušnosti, rasy, náboženského a politického presvedčenia.

• Poslaním SHS JAMES je chrániť spoločné záujmy svojich členov, aby sa mohli slobodne venovať svojim aktivitám. Ide hlavne o zastupovanie v jednaní so štátnymi a neštátnymi orgánmi a organizáciami, zastupovanie a reprezentáciu v medzinárodných organizáciách, oblasť metodiky, informácií, ochrany prírody a oblasť vrcholového športu. Poslaním SHS JAMES je aj prispievať k ochrane prírodných hodnôt v oblastiach, kde sa horolezecká činnosť vykonáva.

• Prirodzeným záujmom členov spolku je rozvíjať svoje horolezecké aktivity s vedomím vlastnej zodpovednosti za svoju činnosť, osvojiť si metodiku a prísne dbať na bezpečnosť pri týchto aktivitách, dodržiavať športové a etické princípy horolezeckej činnosti a rešpektovať zásady ochrany prírody.

• Poslaním SHS JAMES je všetkými prostriedkami dbať a starať sa o rozvoj slovenského horolezectva a za týmto účelom najmä:

1. informuje svojich členov o spôsobe a možnostiach získania a osvojenia si metodiky bezpečného vykonávania horolezeckej činnosti
2. zabezpečuje učebno – metodickú činnosť
3. sleduje a pôsobí na rast výkonnostného horolezectva
4. zabezpečuje činnosť reprezentácie a vrcholového športu vo všetkých nesúťažných a súťažných disciplínach
5. organizuje športové súťaže republikového významu
6. vyvíja edičnú, propagačnú a publikačnú činnosť
7. zostavuje a koordinuje kalendár športových podujatí republikového významu
8. prostredníctvom poverených zástupcov zastupuje a háji záujmy svojich členov v organizáciách, ktorých je členom
9. zastupuje svojich členov v medzinárodných organizáciách, na medzinárodných podujatiach a udržiava vlastné medzinárodné styky
10. organizuje tradičné športové a spoločenské podujatia republikového významu.
11. organizuje výchovu, vzdelávanie a šport pre deti a mládež

• LINEK, Vladimír; MIŽIČKO, Marko; ŠAJNOHA, Marián; HARGAŠ, Peter; BOHUŠ, Ivan, VYSLOUŽIL, Oliver; FORMÁNEK, Alan; MYSLIVEC, Dušan; HEUGER, Martin; a kol. 100 rokov JAMES : história slovenského horolezectva : 1921-2021. 1. vyd. [Bratislava] : Slovenský horolezecký spolok JAMES, 2021. 463 s. ISBN 978-80-570-3122-2.

• Oficiálne stránky
• Dejiny HO JAMES Bratislava (obsahuje aj dejiny Slovenského horolezeckého spolku JAMES) Archivované 2016-03-10 na Wayback Machine

• Register organizácií SR^{[nefunkčný odkaz]}
• OR SR
• IAMES in: Encyklopédia Slovenska
• WEB SHS JAMES