Sega Corporation (japonsky 株式会社 セ ガ, Kabušiki-gaiša Sega) je nadnárodná softvérová a hardvérová vývojárska firma a bývalý gigant v oblasti domácich počítačov, konzol a videohier. V roku 2001 firma opustila výrobu konzol a zamerala svoju pozornosť na vývoj software.
Roku 1951 Bromely presťahoval sídlo firmy do Tokia a registroval ju u tunajších úradov ako SErvice GAmes of Japan. O štrnásť rokov neskôr, v roku 1964, sa Service Games zlúčili s Rosen Enterprises, čo dalo vzniknúť firme Sega Enterprises. Rok na to vyšla prvá hra, simulátor ponorky, pod názvom Periscope a stala sa okamžite celosvetovým hitom.
Významnou udalosťou tejto rušnej etapy predstavuje rok 1984, kedy sa Sega dostáva pod krídla multimiliardového japonského konglomerátu CSK, a je premenovaná na Sega Enterprises Ltd. So sídlom v Japonsku. O dva roky neskôr už obchoduje akciami na Tokijskej burze a zároveň dochádza k expanzii na americký trh, podporovaným založením pobočky Sega of America. Firma naberá čerstvý vietor do plachiet, vydáva Sega Master System a v roku 1991 svetlo sveta vidí maskot - ježko Sonic.
2. etapa (1989 - 2001)
Roku 1989 Sega predstavuje svoj Mega Drive a zaujíma druhé miesto na svetovom poli elektronickej zábavy, tesne za spoločnosťou Nintendo. V priebehu ďalšieho roka vznikajú úspešné tituly, ako boli napr. Golden Axe alebo Altered Beast. Vývoj v oblasti digitálnych hier predznamenáva koniec éry 8-bitových strojov a scénu začínajú ovládať 16-bitové konzoly. Sega vydáva časopis Sega Vision.
K slovu sa dostáva 2. generácia hier, ktorá nastupuje za búrlivej kampane proti Nintendu, ktorú vyjadruje jej slogan "Genesis does what Nintendon't" (voľne: Genesis vie to, čo Nintendo nezvládne). Buduje kultúru a drví obľúbenú sériu od Nintenda - Super Mario Bros. - svojím Sonicom, ktorý je "dynamickejší, farebnejší, lepšie ozvučený a neuveriteľne hrateľný!". Genesis (t.j. Mega Drive pod severoamerickým pomenovaním) spôsobuje rozruch v herných kruhoch, ktorého výsledkom je 65% pozícia na americkom trhu. Táto nadvláda trvá až do roku 1994, teda do vydania SNES (Super Nintendo Entertainment System). Nástup pokročilej konzola Nintenda vytvára prepad Segy na 35%. Sega odpovedá kooperáciou s TimeWarner a otvára vlastný káblový televízny kanál zameraný na používateľa Genesis a na prezentácie nových hier. Protiútok pokračuje, v Jokohame je otvorený druhý zábavný park Segy. Zavŕšením kampane mala byť konzola Sega Saturn.
Akokoľvek sa Saturn dobre predával v Japonsku, za oceánom sa stretol s vlažným prijatím. Viazla dodávka toľko potrebného herného softvéru tretích strán (zrejme kvôli príliš zložitému programovaniu hardvéru) a tiež pomerne vysoká cena (o 100 USD prevyšujúca cenu SonyPlayStation). Situáciu sa management Segy pokúsil zachrániť expedíciou poslednej konzoly - Sega Dreamcast roku 1998. Nástup bol sľubný, Dreamcast predstavoval konzolu s najrýchlejším nárastom predaných hier do prelomového roku 2000, kedy Sony vydalo svoj PlayStation 2 (čo bolo ostatne udávané ako jeden z dôvodov pre ukončenie výroby konzol).
Dreamcast predstavoval poslednú hernú konzolu od Segy. Nakoniec, ako posledná rana, na konzolový trh vstúpil Microsoft so svojím Xboxom, ktorý spolu so Sony a Nintendom etablujú 6. generáciu konzol, ktorej sa Sega už nezúčastňuje. Necháva dôjsť výrobu Dreamcastu, ktorého posledný exemplár opustil výrobnú linku v roku 2001.
Ešte v priebehu roka 2000 je Sega Enterprises, Ltd. Premenovaná na Sega Corporation. So zmenou mena zastavuje všetky hardvérové aktivity v oblasti herných konzol a zameriava sa len na oblasť vývoja software a herných automatov (napr. Sega Lindbergh).
Ťažkú ranu priniesol rok 2003, koncern CSK, ktorý Segu držal nad vodou, sa rozhodol ďalej jej aktivity nepodporovať a vohnal ju do aukcie. Jeden z akcionárov, firma Sammy, kupuje zvyšok firmy. Že bola táto operácia úspešná, potvrdil rok 2004, kedy sa teraz novo pomenovaná firma Sega Sammy Holdings Inc. stala najväčším herným výrobcom na svete.
