Sakarya (rieka)

Sakarya
starogr. Σαγγάριος – Sangarios a iné
turecká maloázijská rieka
Miesto, kde sa rieka Mudurnu vlieva do rieky Sakarya.
Štát Turecko Turecko
Zdrojnica Emirdağ, Anatólska plošina
Ústie Čierne more
Dĺžka 824 km
Povodie 58 160 km² (5 816 000 ha)
Wikimedia Commons: Sakarya River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sakarya alebo Sakarya Nehri[1] (iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.[2] Rieka ústi do Čierneho mora pod Adapazarı niekoľko desiatok kilometrov od Istanbulu.[2] Zásobovaná je prevažne zimnými dažďovými zrážkami.[1]

Údaje o dĺžke rieky a rozlohe jej povodia sa líšia: od 720[3], 790[4][5], 820[6]/824[7][8] kilometrov pre dĺžku a pre povodie rôzne od 58 160 km²[3] po 65 000 km².[4]

Objem ročného prietoku do Čierneho mora je 6,4 km³. Najväčší prietok vody je pozorovaný v zimnom a jarnom období (72 % ročného prietoku).[5]

Tečie v severozápadnom Turecku v historickej Frýgii.[9] V minulosti i dnes vedie cez rieku viacero významných ciest od Bosporu do Malej Ázie.[10][11] Pôvodne cez rieku prechádzal aj významný historický most postavený za vlády byzantského cisára Justiniána I. (tur. Justinianos Köprüsü), dnes rieka tečie iným tokom a most obchádza.[12]

Názvy

Geografia

Rieka pramení v pohorí Emirdağ na Anatólskej plošine.[5]

V hornom toku tvorí povodie prevažne neogénno-jazerné a vulkanicko-sedimentárne podložie, v spodnej časti toku dominuje paleogénne a mezozoické podložie metamorfného a sutinového pôvodu.[7]:647

Hlavnými prítokmi sú Porsuk Çayı (208 km), Ankara Çayı (140 km), Cubuk Çayı a Göksu.[5]

Povodie Sakarye bolo ľudmi spravidla premenené na poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. Listnaté a ihličnaté lesy sa nachádzajú len v pohoriach pozdĺž Čierneho mora.[7]

Rieka Sakarya, Turecko

Fauna a flóra

V Sakaryi žije najmenej 72 druhov rýb, z nich 63 je pôvodných, päť bolo vysadených a štyri druhy sú endemické (Aphanius anatoliae anatoliae, Aphanius villwocki, Cobitis simplicispina a Seminemacheilus lendli). Zaznamenaných bolo trinásť druhov obojživelníkov, pričom jedenásť z nich je ohrozených alebo takmer ohrozených, jeden druh je vzácny a dva poddruhy sú endemické (Triturus vulgaris kosswigi, Bombina bombina arifiyensis). V rieke bolo identifikovaných bolo 34 vodných druhov Oligochaeta, pričom niektoré rody sú pre Turecko nové.[7]:665

Most cez čiastočne vyschnutú rieku Sakarya, Adapazarı, Turecko

Ekonomický význam

Koncom 30. rokov 20. storočia sa začalo s reguláciou rieky. Dnes Sakarya poskytuje vodu pre domácnosti i zavlažovanie, vodné elektrárne na rieke vytvárajú vodnú energiu a rieka je regulovaná na ochranu pred povodňami. Kvôli jej veľkým sezónnym výkyvom prietoku nie je splavná, rybolov zohráva miestnu hospodársku úlohu.[7]:667

História

Rímsky most, ktorý ležal na rieke pred zmenou jej koryta
Rímsky most, Turecko

Na pravom brehu rieky leží staroveké mesto Gordion (dnes Yassıhoyük).[19] V staroveku sa územie pri rieke nazývalo Frýgia[9], časť rieky tvorila hranicu s Bitýniou. Bitýnska časť rieky bola splavná a bola známa pre množstvo rýb.[15] Rieku spomína Strabón i Hésiodova Theogonia.[15]

Začiatkom 3. stor. pred Kristom územie v blízkosti rieky obsadili keltskí Galaťania. Neskôr územie ovládli Gréci, Rimania a Byzantská ríša.[20]

V stredoveku ju okrem iných vo svojom spise spomína Ibn Battúta, ktorý sa domnieval, že jej názov mohol pochádzať od slova sakar – peklo.[18]

V 13. storočí bolo údolie rieky Sakarya súčasťou hraníc medzi Byzantskou ríšou a tureckým kmeňom Söğüt. Cisár Michal VIII. Palaiologos nechal postaviť pozdĺž rieky viacero opevnení, avšak povodeň v roku 1302 zmenila tok rieky, v dôsledku čoho sa opevnenia stali zbytočnými. Povodie tak následne v 14. storočí ovládli Osmani.[21]

V roku 1921, počas grécko-tureckej vojny, Turci na rieke zastavili postup Grékov tiahnúcich na Ankaru a následne prešli do protiofenzívy, výsledkom ktorej bolo ich víťazstvo vo vojne a udržanie si západných území Malej Ázie a území v Európe.[22]

Galéria

Medzi dedinami Manavpınarı a Hürriyet v Sakarya, okres Karas, Turecko
Medzi dedinami Manavpınarı a Hürriyet v Sakarya, okres Karas, Turecko

Referencie

  1. ↑ a b ŠÁRA, Pavel. Lexikón krajín sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. S. 71.
  2. ↑ a b Sakarya. In: STINGLWAGNER, Gerhard K. F., a kol. Lexikón rybárstva. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978-80-89153-41-1. S. 429.
  3. ↑ a b ALP, Emre et al. 2020. Evaluation of the Water-Energy-Food Nexus with the Focus on Climate Change in Sakarya Watershed. Dostupné online [cit. 2023-12-20]
  4. ↑ a b Sakarya. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 631.
  5. ↑ a b c d Sakarya. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 670 – 671.
  6. ↑ Drainage [of Turkey]. In: Rivers Britannica [online]. Britannica, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e Nuray (Emir) Akbulut et al. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
  8. ↑ Black Sea coasts. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 124.
  9. ↑ a b Frýgia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. ISBN 80-224-0847-6. S. 628.
  10. ↑ Adapazan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 46.
  11. ↑ a b c Byzantinoslovaca (VI). Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5005-1. S. 37.
  12. ↑ Justinianus Köprüsü [online]. Sakarya: Sakarya Valiliği, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online.
  13. ↑ Sangarius. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 12. Prol – Sar. Leiden, Boston : Brill, 2008. ISBN 978-90-04-14217-6.
  14. ↑ OVIDIUS, Epistulae ex Ponto. 4,10,17; PLINY. Naturalis Historia. Vol. 6,1.
  15. ↑ a b c d e SANGARIUS. In: SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. Vol. II. Iabadius – Zymethus. London : Walton & Maberly, 1857. S. 902.
  16. ↑ Schol. ad Apollon. Rhod. 2,724.
  17. ↑ KONŠTANTÍN VII., De Administrando Imperio 1,5
  18. ↑ a b c Cesty po Afrike, Ázii a Európe v rokoch 1325-1354. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2009. ISBN 978-80-8095-058-3. S. 417.
  19. ↑ Gordion. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 228.
  20. ↑ Galaťania. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. Dostupné online. ISBN 80-224-0847-6. S. 697.
  21. ↑ IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650: The Structure of Power. Houndmills, New York : Palgrave Macmillan, 2002. ISBN 0-333-61386-4. S. 8.
  22. ↑ SORBY, Karol. Blízky východ medzi dvoma svetovými vojnami. In: Vojenská osveta 1/2007. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR, 2007. ISBN 80-969458-1-5. S. 52.