Rezba motorovou pílou je spôsob tvarového obrábania dreva alebo ľadu s použitím reťazovej píly. Výsledkom sú sochy z dreva (ľadu), v menšom meradle aj architektúra, konštrukcie, či úžitkové realizácie. V súčasnej dobe sa popularite teší súťažná forma exhibičnej rezby na verejnosti, tzv. speedcarving. Používa sa aj slovenský výraz „rýchlorezba“.

V prevahe zdrojov sa udáva ako kolíska motorového rezbárstva USA, alebo Kanada. Tu si mali lesní robotníci krátiť chvíle vyrezávaním sôch už v 50. rokoch 20. storočia. Žiaľ, sú tu oprávnené pochybnosti: Do roku 1951 neexistovali píly s priamym pohonom (bez ťažkej prevodovky) a do roku 1954 neboli vybavené píly karburátorom necitlivým na polohu.^[1]:78 Treba rátať s istým časom, kedy boli používané píly nahradené pílami s oboma systémami v súčinnosti. Doba, kedy bolo použitie takýchto píl reálne sa tak posúva na koniec rokov päťdesiatich, pravdepodobnejšie na začiatok rokov šesťdesiatich, kedy sa píly uvedených parametrov stali dostupnými a rozšírenými. Tu treba uviesť, že rezba motorovou pílou vznikala spontánne a nebola spočiatku presvedčivo zdokumentovaná.

V polovici 60. rokov sa v Brne pýtal výtvarník súčasného emeritného profesora lesníckej fakulty Mendelovej univerzity v Brne Vladimíra Simanova na vhodné píly pre zhotovovanie sôch. Je to prvá zmienka o tom, že takáto potreba u nás v tomto období bola.

Už v roku 1967 sa v Moravanoch nad Váhom konalo prvé sochárske sympózium ako súčasť celé desaťročia trvajúceho  podujatia Socha piešťanských parkov (podujatie je aktívne aj v súčasnosti). Tu boli sochy z dreva zhotovované preukázateľne s použitím motorových píl. Skutočnosť potvrdzujú stopy na zachovalých dielach, fotografická dokumentácia v archíve Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, aj samotní autori. Autormi prvých sôch boli: Alexander Ilečko, Tibor Kavecký,^[3] Ján Koblasa, Vladimír Môťovský a Jaroslav Kočiš. Jednalo sa o organizovaných umelcov tzv. vysokého umenia (v neskorších ročníkoch aj so zahraničnou účasťou). Medzinárodné sympóziá v Moravanoch nad Váhom a Socha piešťanských parkov vzhľadom k medzinárodnému formátu aj situovaniu v kúpeľnom meste Piešťany patrili a patria od konca šesťdesiatich rokov k najreprezentatívnejším podujatiam tohto druhu.

Od roku 1970 nastalo obdobie rozšírenej ponuky motorových píl, ktoré výrobcovia prispôsobili špecifickým požiadavkám trhu. Začali sa vyrábať veľmi ľahké motorové píly pre profesionálne použitie a vznikla kategória obľúbených hobby píl. Lídrami takto koncipovaných píl sú značky Stihl a Homelite, ktoré prišli aj s úspešným konceptom pozdĺžneho uloženia motora.

V období sedemdesiatich a osemdesiatich rokov už  celkom bežne zručnejší pilčíci zhotovujú sedadlá, lavice a dokonca sochy motorovou pílou. Táto činnosť nebola  výraznejšie evidovaná, pretože sa jednalo o činnosť popri práci bez zámeru či potreby dokumentácie. Pamätníkmi sú   však potvrdené realizácie pri poľovníckych a rekreačných chatách, pri  ohniskách, táboriskách, v osadách,  sedenia v záhradách, alebo u samotných realizátorov. Približne v tomto období vznikol aj fenomén rýchleho zhotovenia zámeru. Bola to vec (chlapskej) prestíže, pretože rýchlosť znamenala schopnosť kvalitnej údržby a nastavenia stroja v kombinácii s fyzickou kondíciou, presnosťou rezu, efektivitou obrábania a schopnosťou priestorového videnia. O pár desiatok rokov sa tomuto smeru bude hovoriť speedcarvig, alebo rýchlorezba.

Amatérska scéna s oneskorením reflektovala trendy v oficiálnom umení, preto sa motorová píla  začala objavovať aj u ľudových a insitných tvorcov. V  roku 1975 sa na folklórnom festivale vo Východnej začala konať sprievodná akcia „Do dreva kresané“ a zväčšoval sa aj formát sôch.  Podujatie je významné tým, že je tu možné pozorovať postupné zavádzanie motorových píl do procesu tvorby. Spočiatku sa jednalo len o porezanie kmeňov na potrebné miery privolaným pilčíkom. Nasledovali požiadavky na úpravu a odstránenie hmoty dreva podľa pokynov rezbárov. Keďže motorová píla bola na hrubé opracovanie efektívnejšia a pomoc privolaných pilčíkov značne obmedzená, rezbári si s postupom času pílu zapožičiavali, alebo si zaobstarali vlastné motorové píly. Prerod nebol rýchly a trval vyše desaťročie. Píly aj naďalej vlastnili len niektorí a začalo sa dbať na to, aby minimálne jeden účastník podujatia motorovú pílu mal. Majitelia pomáhali s opracovaním svojim kolegom a podľa pamätníkov to bolo so značnou mierou neochoty. Nebolo to tým, že by vlastníci motorových píl nechceli pomôcť, ale predsa len takáto pomoc oberala majiteľov o čas a zvyšovalo sa aj riziko porúch v tom čase pomerne vzácnych píl.

V roku 1983 sa v blízkosti priehrady „Prýgl“ v časti Bystrc (pôvodne samostatná obec, neskôr mestská časť Brna), konalo sympózium výnimočnej kvality, rozsahu s dostatočným fotografickým zachytením konkrétnych autorov pri práci s možnosťou identifikácie značiek a typov použitých motorových píl. Za toto môžeme byť vďační pracovníčke kultúry Jitke Kučerovej. Jedná sa  o podujatie, kde sú motorové píly plne priznané, rovnako ako ich rezy na prácach. Tu zhotovil Miroslav Vochta legendárnu „Sirku“, ktorá bola po dlhý čas orientačným bodom aj miestom stretania zaľúbencov. Ďalšími autormi boli Vladimír Matoušek „Vzpomínka na Lennona“, Štěpán Albert „Výrůstky“, Vladimír Matoušek „Mistr a Markétka“, Štěpán Albert „Ypsilon“, Radomír Vavruša „Potápěčka“, Pavel Luffer „Tři hlavy“, Laco Garaj „Hamlet“, Martin Šebek „Šiška“, Vladimír Kokolia  „Srážka“,  Vítězlavv Odstrčil „A co včíl“?, Jiří Sobotka  „Ležící a opalující se žena“,  Vítězslav Odstrčil „Letadlo“, Petr Veselý „Bouřka“, Roman Šupita „Jezevčík“, Stanislav Drexa „Květ“, Roman Wenzel „Kruhy“. Aj v tomto prípade sa jednalo o školených sochárov, nie ľudových rezbárov, ktorí preberajú novšie možnosti tvorby s istým odstupom.

Rozšíreniu motorových píl bránila paradoxne aj ich výhoda: Rezbári, vedomí si oveľa väčšej výkonnosti rezbárov s motorovou pílou jednak po takomto stroji túžili, ale zároveň ho podceňovali v porovnaní s ručnou prácou. Preto používatelia motorových píl pre ľudovejší výzor svoje diela bežne pokrývali v tomto období stopami dláta (tzv. peniažkovanie) a keďže neboli ešte výtvarnícke lišty pre detailnejšie opracovania, tak aj dláta sa podieľali významným spôsobom na detailoch. Napokon, aj dokumentácia  podujatí bola podriadená vkusu a  tak rezbári, ktorí pracovali s motorovou pílou boli požiadaní zapózovať pre médiá a dokumentáciu podujatia takmer vždy s dlátami, aj keď dielo vznikalo s použitím motorových píl. Takto bol cielene zakrývaný čoraz rozšírenejší pracovný postup a vzniká tým dojem, že sochy tej doby boli opracovávané len „ručne“.

V roku 1989 prišlo k pádu tzv. železnej opony a následnému uvoľneniu politickej situácie. Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku čaká v roku 1992 rozdelenie na dve samostatné republiky Slovensko a Česko. Zostalo však pomerne silné spojenie medzi Slovenskom a Českom s možnosťou cestovania nie len v rámci Európy, ale celého sveta. Zároveň sa zlepšili možnosti informačných technológií a tak nebol problém pozorovať cez satelitné vysielanie dianie aj v ďalekom zahraničí. Tu už by sme mohli zaregistrovať isté vplyvy zo zámoria, no rezba motorovou pílou sa stále vyvíjala v drvivej prevahe v intenciách odkazu predchádzajúcich generácií. Rezba motorovou pílou bola na vzostupe vďaka novodobého trendu: zmenou hospodárskych dvorov a záhrad na okrasné. Takto upravovaný priestor už žiadal viacero konceptov posedení, doplnenia drobnej architektúry a samozrejme  sôch. Pretože deväťdesiate roky boli obdobím výrazného rozvoja živností a súkromného podnikania, vznikol zdravý trh, schopný uživiť jednotlivcov, rodiny či tímy. Okrem realizátorov s výtvarným vzdelaním sa rozbiehali aj živnosti neprofesionálnych umelcov a remeselníkov. Vo veľkej miere sa využívali medzery v legislatíve, aby mohli vykonávať niektoré činnosti v danom smere nekvalifikovaní záujemcovia. Začínali sa tvorivejšie prejavovať  združenia poľovníkov, trampovia, záhradkári, rybári a pod. Dôvodom je do určitej miery aj porevolučný zánik štátnych organizácií ako Socialistický zväz mládeže (združujúci členov vo veku 15 – 35 rokov), Zväzarm (organizácia, ktorá zastrešovala branné športy a technickú záujmovú činnosť).

V roku 2000 sa v Záhradnej galérii Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku uskutočnilo podujatie, kde z 22 zúčastnených rezbárov zo štyroch krajín realizovalo svoje diela. 19 rezbárov svoje diela zhotovilo prevažne motorovou pílou. ZGAM vydávala rezbársky štvrťročník Dotyky & Cesty^[4] a započala s realizáciou projektov, ktoré boli situované mimo Plavecký Štvrtok. Činnosť bola tak výrazná, že aktivity lákali pozornosť médií a veľa rezbárov pod dojmom zážitkov sa pokúšalo o podobné aktivity v iných regiónoch Slovenska aj v Česku. Redaktorkou  časopisu bola súčasná generálna riaditeľka Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) Eva Ševčíková, ďalej rezbár Jozef Barta a Ľubica Kainová. Jedným z redaktorov časopisu a účastníkov podstatnej časti projektov ZGAM bol Andrej Irša, ktorý presadil v  obci Kátov poriadanie  podujatia Kvetinové dni. To dokázalo do obce dostať nie len diela zo ZGAM, ale aj remeselníkov a umelcov. Akcia mala bohatý kultúrny program a špecializovaný záhradnícky jarmok, pričom podujatie trvá dodnes. To by samé o sebe pre rozvoj motorového rezbárstva nemalo výraznejší význam, ale súbežne s organizačnými aktivitami prišlo k založeniu portálu Rezbárstvo.sk^[5] a po úspechu Kvetinových dní ďalšie organizačné počiny, predovšetkým sympóziá. Portál zverejňoval články z rezbárskych akcií, o možnostiach obrábania, o materiáloch aj pracovných postupoch. Živá diskusia z desiatok návštev za celý mesiac narastala na desiatky až stovky účastníkov diskusií v jednej chvíli (maximum 350 naraz). Počet  návštev za mesiac bežne presahoval hodnotu 20 000. Diskusie umožnili jednotlivým členom zapojiť sa do diania, ľahšie sa organizovali podujatia, zrazy, výstavy a sympóziá.  Internet ukázal v plnej miere svoje možnosti a niet pochýb o tom, že portál Rezbárstvo.sk^[5] celkom zásadným spôsobom agregoval aktivity v oblasti „motorového rezbárstva“ na našom území.

V novom miléniu sa výrazne rozšírila činnosť Jiřího Halouzky z Jiříkova a jeho Pradedovej galérie^[6] s množstvom atrakcií. Rezbe motorovou pílou sa Halouzka venoval oveľa skôr a to od roku 1985. Jiří Halouzka je držiteľom štyroch svetových a dvadsiatich piatich českých rekordov v kategórii rezby motorovou pílou.

V roku 2002 sa konalo prvé medzinárodné sochárske sympózium Hany Wichterlovej (významná česká sochárka).^[7] Riaditeľom sympózia bol Miroslav Švancara. Akcia bola poriadaná v spolupráci s Mestom Prostějov. Podujatie malo trvanie desať rokov počas ktorých vzniklo  66 sôch. Výpočet diel a autorov by bol obsiahly, preto sú vybrané najlepšie hodnotené sochy jednotlivých ročníkov:

• 2002: Petr Stanický (Česko) – „Nakloněná“
• 2003: Mgr. Jiří Marek (Česko) – „Božská muka“
• 2004: Mgr. Daniel Klose (Česko) – „Pomník všem rybám...“
• 2005: MgA. Stanislav Jenčo (Slovensko) – „Trilobit“
• 2006: Michal Sýkora (Česko) – „Naše věc“
• 2007: David Kochavi (Izrael) – „Trojité V“
• 2008: Yildiz Güner-Turhan, MoA. (Turecko) – „Psí parta“
• 2009: MgA. Václav Kyselka (Česko) – „Zazářit a odejít“
• 2010: Hanifaé Yüksel, MoA. (Turecko) – „Cesta života“
• 2011: MgA. Emil Adamec (Česko/HongKong) – „Velký drak“

Prvá časovo vymedzená dokumentovaná rezbárska exhibícia v našich končinách (speedcarving) v podaní Andreja Iršu prebehla 10. septembra 2005 pred Slováckym múzeom na pokraji Smetanových sadov v Uherskom Hradišti pri príležitosti Dňa európskej kultúry. Socha Dievča vznikla v priebehu piatich hodín a postup prác bol zdokumentovaný fotografom Martinom Sekaninom^[8] počtom 514 snímkov.

V roku 2006 bola rezbárska exhibícia Andreja Iršu v parku mesta Piešťany, ku príležitosti otvorenia kúpeľnej sezóny. Vznikla tu lavička Slimáci. Jednalo sa pravdepodobne o prvé zdokumentovanie prác s použitím novinky: výtvarníckej / carvingovej lišty (tento typ sa používa aj na stromovú chirurgiu). Prostredníctvom portálu Rezbárstvo.sk sa podnietil záujem u ostatných rezbárov o kúpu a tak už v nasledovnom roku pracovala podstatná časť rezbárov s pílami vybavenými carvingovými lištami.

V roku 2006 se dostaval zrubový hotel Grůň v Mostoch u Jablunkova. Majiteľ Pavel Taufr vyhlásil medzi tesármi súťaž v rezbe barovej stoličky. Dodatočne bol tento počin prehlásený za prvý ročník tesárskych zručností. Výraznú zásluhu na podujatí a jeho dokumentácii má český rezbár Čestmír Slíva z Havířova. Názov sa zachoval aj keď sa nejednalo o stavebné konštrukcie ale zhotovovanie sôch motorovou pílou. Toto podujatie bolo prvým v rámci Česka aj Slovenska, kde sa rezba motorovou pílou dostala do súťažnej polohy s realizáciou v stanovenom čase. V plnej miere sa tak jednalo o rýchlorezbu, speedcarving. Akcia mala medzinárodný formát a to účasťou rezbárov z Česka, Slovenska, Poľska a Nemecka. Medzi najúspešnejších účastníkov patrili Wladek Ligocki (Poľsko), Adam Bakoš (Slovensko) a Milan Lysek (Česko).^[9]

Významným bolo sympózium členov portálu Rezbárstvo.sk v roku 2009 na podujatí NEFSETŘEZ (neformální setkání řezbářů) v autokempe Lučina (Česko), kde sa stretla „naživo“ česká a slovenská rezbárska online scéna.^[10]

V roku 2010 sa slovenský rezbár Martin Kalman zúčastnil svetovej výstavy EXPO v Šanghaji, kde reprezentoval Slovensko ako rezbár s motorovou pílou.

V roku 2012 sa český rezbár motorovou pílou Jaroslav Pěcháček zúčastnil súťaže Česko-Slovensko má talent.^[11]

Portál Rezbársvo.sk dosiahol vrcholného obdobia, čo bolo predzväsťou postupného úpadku. V tomto období sa podarilo portálu zmapovať podstatnú časť rezbárskej scény. Štatistické údaje portálu sa stali cenným zdrojom informácií, ktoré sa neskôr stali základom pre metodické spracovanie, oficiálne štandardy a normatívy.^[12][13][14]

Po vzore portálu Rezbárstvo.sk začali vznikať nové internetové formáty. Jedným z nich sa stal portál Česká tvorba,^[15] ale pomerne rýchlo upadol záujem o diskusie vo fóre. Nedarilo sa napĺňať vzdelávací účel a tak zostala aktívna prakticky len najfunkčnejšia časť: Galéria tvorby súčasných českých majstrov rezbárov.^[16]

Dôvodom úpadku diskusných platforiem nebol nezáujem o remeslo, len sa zmenili možnosti šírenia informácií. Začali sa etablovať sociálne siete, predovšetkým Facebook. Nové možnosti v súčinnosti s funkciami mobilných telefónov spôsobili úplnú zmenu doterajšej komunikácie, kde sa fotografie s dátovým limitom problematicky nahrávali do diskusných príspevkov. Okrem zaujímavého a užitočného obsahu sa cez Facebook začal šíriť aj obsah závadný.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rezba motorovou pílou