Stavba, ktorá spolu s vedľa stojacim Kostolom svätého Egídia dodnes tvorí charakteristickú dominantu hlavného popradského námestia, je v poradí druhou zvonicou stojacou na rovnakom mieste. Pôvodne tu v roku 1592 v blízkosti farského kostola postavil Ulrich Materer, staviteľ z neďalekého Kežmarku, zvonicu, ktorá v takejto podobe vydržala sedemdesiat rokov. V roku 1663 ju do takmer dnešnej podoby prestaval Georgius Exoticus. Túto udalosť dokladal latinský chronostikový nápis na zvonici, ktorý sa našiel pri jej obnove v roku 1924 (dnes však neexistuje). Podľa tohto nápisu výstavba prebiehala od júna do augusta 1663.
Trojpodlažná stavba má na všetkých stranách hladkú fasádu. Pritom ešte do 50-tych rokov 20. storočia veža obsahovala nárožnú bosáž, ktorá bola v uvedenom období odstránená, rovnako ako sgrafitové zdobenie.
Múry vo výške tretieho podlažia obsahujú na všetkých stranách okná - na severnej a južnej dvojdielne (bifóriá) a na východnej a západnej trojdielne (trifóriá). Stavba je ukončená atikou, tvoriacou pravidelne sa opakujúcimi stĺpikmi s poloblúčikmi a volútami, a po celom obvode obiehajúcou slepou arkatúrou. V nej sa v minulosti nachádzali maľby evanjelistov, apoštolov a alegorických postáv.
Pôvodne zvonica obsahovala tri zvony pochádzajúce zo 17. storočia. V roku 1844 však zvonicu zachvátil veľký požiar, pri ktorom sa zvony roztavili. Tento dátum na svojom tele nesie aj jediný súčasný zvon, pochádzajúci až z konca 19. storočia.
