Rafael del Riego y Flórez (* 9. apríl 1784, Santa María de Tuñas, Španielsko – † 7. november 1823, Madrid) bol španielsky generál a liberálny politik.
Životopis
Narodil sa 9. apríla 1784 (podľa iných zdrojov 24. novembra 1785) v meste Santa María de Tuñas v Astúrii. Po absolvovaní univerzity v Oviede v roku 1807 sa presťahoval do Madridu, kde vstúpil do armády. Počas španielskej vojny za nezávislosť bol zajatý Francúzmi a uväznený v El Escoriale, odkiaľ ušiel.
10. novembra sa zúčastnil bitky pod Espinosa de los Monteros, po ktorej bol opäť uväznený. O tri dni neskôr bol premiestnený do Francúzska, kde sa zoznámil s revolučnými myšlienkami. Nakoniec bol prepustený a cestoval po Anglicku a nemeckých štátoch. Po ukončení napoleonskej okupácii v roku 1814 sa vrátil do Španielska a opäť sa, už v hodnosti podplukovníka, pripojil k armáde.
V priebehu šiestich rokov absolutizmu sa pridal ku konšpirácii slobodomurárov a liberálov proti kráľovi Ferdinandovi VII.. V roku 1819 sformoval kráľ 10 práporov na potlačenie revolúcie v Latinskej Amerike. Riego velil asturianskému práporu. Po vstupe do Cádizu 1. januára 1820 sa však spolu s ostatnými dôstojníkmi vzbúril a žiadal znovuzavedenie ústavy z roku 1812.
Riegove oddiely pochodovali andalúzskymi mestami snažiac sa podnietiť protikráľovské povstanie, ale miestne obyvateľstvo bolo väčšinou nevšímavé. Povstanie napriek tomu nakoniec vypuklo v Galícii a rýchlo sa prehnalo Španielskom. 7. marca 1820 bol kráľovský palác v Madride obkľúčený vojakmi generála Ballesterosa a 10. marca kráľ súhlasil s obnovením ústavy.
Novo ustanovená „pokroková“ vláda menovala Riega za poľného maršala a generálneho kapitána Galície. 8. januára 1821 prevzal velenie v Aragóne a presťahoval sa do Zaragozy. 18. júna toho roku si vzal svoju sestrenicu Mariu Teresu del Riego y Bustillos za manželku. 4. septembra 1821, po neúspešnej republikánskej vzbure, bol falošne obvinený z republikánstva a uväznený. Napriek tomu jeho popularita rástla a na demonštráciách v Madride bolo požadované jeho oslobodenie. V marci 1822 bol zvolený do Generálnych Kortesov (parlamentu) a prepustený z väzenia.
Na kongrese vo Verone v decembri 1822 sa krajiny Svätej aliancie uzniesli, že republikánske Španielsko predstavuje hrozbu v rovnováhe Európy a poverili Francúzsko, aby v ňom znovu zaviedlo absolútnu monarchiu. 7. apríla 1823 prekročila francúzska armáda hranice. Riego, veliaci 3. armáde, zastavil invázne jednotky a skupinky miestnych rojalistov. 15. septembra bol však zradený, uväznený v dedinke Anquillas (Jaén) a nakoniec odvlečený do Madridu. Aj keď mu bola prisľúbená úplná amnestia, kráľovský súd uznal Riega vinným z velezrady, pretože bol jedným z poslancov hlasujúcich za návrh zbaviť kráľa moci. 7. novembra 1823 bol Rafael del Riego na námestí la Cebada v Madride obesený.
Himno de Riego, pieseň napísaná na Riegovu počesť sa stala hymnou Druhej španielskej republiky (1931–1939). V súčasnej dobe jeho portrét zdobí budovu Generálnych Kortesov.
Literatúra
- Carmen de Burgos: Rafael del Riego. Madrid 1958.
- Javier Fernández López: Rafael del Riego. In: Ders.: Militares contra el estado. Editorial Tauris, Madrid 2003, ISBN 84-306-0495-2.
- Francisco D. Ojeda: Riego. Un grito de libertad. Centro Asturiano, Sevilla 2002, ISBN 978-84-9309-782-0.
- Francisco D. Ojeda: Riego. Héroe de Las Cabezas. Verlag „Las Cabezas de San Juan“, Sévilla 1988, ISBN 978-84-5058-083-9.
- Charles Mullié: Rafael del Riego. In: Ders.: Biographie des célébrités militaires des armées de terre et de mer 1789 à 1850. Poignavant, Paris 1852, S. 179.
- Miguel del Riego: Denkwürdigkeiten zur Lebensgeschichte des Don Raffael Riego („Memoirs of the life of Riego and his family“). Franckh, Stuttgart 1824.
- Nard und Piral: Vida militar e politica de Riego. Madrid 1844.
Iné projekty
