Peter Colotka
Bývalý predseda Vlády Slovenskej socialistickej republiky
V úrade 4. máj 1969 – 12. október 1988
Prezident	Ludvík Svoboda Gustáv Husák
Štefan Sádovský Ivan Knotek
Bývalý podpredseda federálnej vlády ČSSR
V úrade 27. september 1969 – 11. október 1988
Prezident	Ludvík Svoboda Gustáv Husák
Premiér	Oldřich Černík Lubomír Štrougal
Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR
V úrade január 1969 – apríl 1969
Prezident	Ludvík Svoboda
Andrej Žiak (predseda Národného zhromaždenia ČSSR) Alexander Dubček
Bývalý podpredseda federálnej vlády ČSSR
V úrade 8. apríl 1968 – 30. január 1969
Prezident	Ludvík Svoboda
Premiér	Oldřich Černík
Karol Laco
Bývalý povereník a predseda komisie SNR pre spravodlivosť
V úrade 27. jún 1963 – 29. december 1968
Prezident	Antonín Novotný Ludvík Svoboda
Ladislav Gešo Ministri spravodlivosti
Biografické údaje
Narodenie	10.1.192510. január 1925 Sedliacka Dubová, Česko-Slovensko
Úmrtie	20. apríl 2019 (94 rokov)
Politická strana	KSS (KSČ) (1947 – 1990)
Alma mater	Právnická fakulta Univerzity Komenského
Profesia	právnik, vysokoškolský pedagóg, diplomat
Rodina
Deti	JUDr. Peter Colotka, CSc., LL.M. (SAV)
Politický portál  Biografický portál

Prof. JUDr. Peter Colotka, CSc. (* 10. január 1925, Sedliacka Dubová^[1] – † 20. apríl 2019^[2]) bol slovenský právnik, vysokoškolský pedagóg a bývalý politik. Bol dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Radil sa k významným odborníkom na občianske právo. Patril k popredným členom KSS, resp. KSČ, vďaka čomu zastával viacero významných politických funkcii. Bol dlhoročný člen ÚV KSČ a ÚV KSS. Pôsobil ako povereník a predseda komisie Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť, bol predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR, podpredseda federálnej vlády ČSSR a skoro 19 a pol roka bol predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky. Zastával tiež funkciu veľvyslanca ČSSR vo Francúzsku. Za svoju politickú činnosť v 70. a 80. rokoch 20. storočia bol vo februári 1990 vylúčený z KSČ.^[3] Bol považovaný za umierneného politika Komunistickej strany.^[4] Bol členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Narodil sa v obci Sedliacka Dubová v okrese Dolný Kubín. Ako 14-ročný začal pracovať v kameňolome. Peniaze, ktoré takto zarobil, použil pri štúdiu na gymnáziu v Dolnom Kubíne.^[5] V roku 1950 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia zostal na fakulte pôsobiť ako asistent, následne vedecký ašpirant. V roku 1954 získal titul kandidát vied (CSc.). V roku 1956 habilitoval na docenta z odboru občianske právo. V období rokov 1956 až 1957 bol prodekan a od roku 1957 do roku 1959 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. V roku 1958 sa na 3 roky stal prorektorom Univerzity Komenského. V roku 1964 bol vymenovaný za profesora, taktiež v odbore občianske právo.^{[6] [7]} V rokoch 1962 až 1963 bol členom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, no po roku bol z tejto funkcie odvolaný bez udania dôvodu, keďže sa mal stať povereníkom pre spravodlivosť.^{[5] [8]}

V roku 2015 vydal knihu spomienok Vo víre času.^[9]

V rámci politického života sa v roku 1947 ešte počas štúdia na vysokej škole stal členom KSČ. Pôsobil ako šéf tzv. previerkovej komisie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Podľa Ústavu pamäti národa sa mal v roku 1958 podieľať na vylúčení študenta z tejto fakulty z dôvodu politického presvedčenia jeho otca.^[5] Od roku 1963 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady, ktorým zostal až do roku 1988.^[10] V roku 1963 sa stal členom tzv. Barnabitskej komisie, ktorá mala skúmať proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov z 50 rokov.^[5] 27. júna 1963 sa stal povereníkom a predsedom komisie SNR pre spravodlivosť. Tento post zastával do 29. decembra 1968.^[11] 8. apríla 1968 bol menovaný za podpredsedu federálnej vlády ČSSR premiéra Oldřicha Černíka.^[12] 30. januára 1969 ho však na tomto poste vystriedal Karol Laco.^[13] V januári 1969 sa však stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR. V tejto funkcii zotrval do apríla 1969. Vtedy sa stal členom predsedníctva ÚV KSČ, kde zotrval až do roku 1988. Súčasne bol v rovnakom období aj členom predsedníctva ÚV KSS. 27. septembera 1969 sa vrátil do federálnej vlády ČSSR, kde sa stal opäť podpredsedom.^[14] Tu zotrval už bez prerušenia až do 11. októbra 1988.^[15] Počas tohto obdobia sa vystriedali dvaja predsedovia federálnych vlád a to Oldřich Černík a Lubomír Štrougal. Po federalizácii ČSSR sa začal angažovať aj v rámci slovenskej časti federácie. 4. mája 1969 bol menovaný za predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky. Na tomto poste zotrval bez prerušenia až do 12. októbra 1988, kedy rezignoval zo všetkých funkcii. Odstúpil z dôvodu nesúhlasu s niektorými výmenami vo vláde a na iných funkciách. V roku 1988 bol vymenovaný za veľvyslanca ČSSR vo Francúzsku. Veľvyslancom zostal až do roku 1990, kedy bol odvolaný. Patril skôr k umierneným politikom Komunistickej strany. Spočiatku bol stúpencom Alexandra Dubčeka, v čase normalizácie sa stal prívržencom Gustáva Husáka.^{[16] [4] [17]}

Po Nežnej revolúcii bol už vo februári 1990 vylúčený z KSČ pre svoju politickú činnosť zo 70. a 80. rokov 20. storočia. V júni 1990 bol dokonca obvinený pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, sprenevery a krádeže. V júni 1994 však vyhral súd a bol zbavený všetkých obvinení.^{[3] [16]}

• COLOTKA, Peter. Vo víre času. Praha : D + Gallery, 2015. ISBN 978-80-902934-5-8.
• COLOTKA, Peter. S oštiepkami do Povstania. Praha : D + Gallery, 2017. ISBN 978-80-902934-2-7.
• COLOTKA, Peter. August 1968 a iné spomienky. Praha : D + Gallery, 2018. ISBN 978-80-906882-0-9.

• HNonline: Bol som sklamaný z pádu komunizmu, tvrdí bývalý komunista Peter Colotka
• Denník SME: Peter Colotka: Monopol strany bola chyba

• Životopis Petra Colotku