Pesničkár alebo spevák-skladateľ je označenie hudobníka, ktorý si svoje piesne skladá sám a zároveň ich aj interpretuje. To znamená, že je autorom textu i hudby a zároveň aj interpretom v jednej osobe.^[1] Podľa niektorých definícií okrem spomínaných atribútov je pre vymedzenie pojmu „pesničkár“ dôležitý aj osobný postoj, výpoveď, vyjadrená v piesni. Pre väčšinu pesničkárov sa tak prvoradou stáva samotná pieseň a jej obsah, nie jej interpretácia alebo aranžmán.^[2]) A naopak – zo strany publika je pesničkár vnímaný ako osobnosť, autorita s jasne formulovaným názorom.^[3])

V angličtine sa pre takéhoto umelca používa označenie „singer-songwriter“ a označuje komplexnú autorsko-interpretačnú osobnosť bez ohľadu na hudobný žáner. Tradične je pojem pesničkár spájaný najmä s folkom a príbuznými žánrami, ale v súčasnosti sa označenie pesničkár používa aj pre tvorcov z iných žánrov populárnej hudby. Na Slovensku a v Česku sa pojem pesničkár používa takmer výhradne ako synonymum pre označenie folkového skladateľa a interpreta.

Pesničkár svoje piesne interpretuje buď sám, bez pomoci ďalších hudobníkov, pričom sa obvykle sprevádza na gitare, akordeóne alebo klavíri, alebo ich interpretuje sprevádzaný ďalším hudobníkom, skupinou či orchestrom. Môže ísť aj o kombináciu oboch vyššie spomenutých spôsobov interpretácie.

Pesničkár obvykle kladie veľký dôraz na textovú zložku piesne a spôsob komunikácie s publikom, čo tiež potvrdzuje, že pesničkárstvo má mnoho spoločného najmä s folkom či šansónom. Piesne vo všetkých svojich zložkách (kompozícia aj aranžmán) sú obvykle primárne vytvorené a určené pre jednoduchú sólovú interpretáciu.

Koncept pesničkárstva nadväzuje na starovekú bardskú orálnu tradíciu, ktorá v rôznych podobách existovala po celom svete. Básne tak mohli byť prezentované v podobe piesní, neraz sprevádzané harfou, lutnou alebo iným podobným hudobným nástrojom. Okrem toho existujúci hudobný materiál bol stále živý, šíril sa ústnym podaním a jeho interpret ho neraz upravoval podľa svojich predstáv alebo aktuálnych požiadaviek publika.)

Predchodcami súčasných pesničkárov v Európe boli trubadúri, minnesängeri a minstreli, neskôr autori a interpreti tzv. kramárskych piesní.^[1] V počiatkoch 20. storočia bol termín pesničkár spojený predovšetkým s bluesom a folkom (Leadbelly, Robert Johnson, Jimmie Rodgers, Lightnin´ Hopkins, Muddy Waters, Blind Lemon Jefferson, Son House, T-Bone Walker a i.).

Veľký rozmach pesničkárstva priniesol so sebou tzv. americký folkový revival v štyridsiatych až šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Ten zásluhou umelcov ako Woody Guthrie, Pete Seeger a neskôr Bob Dylan, Joan Baez, Leonard Cohen, Donovan, Neil Young alebo Paul Simon, definoval pesničkárstvo predovšetkým ako folkovú kategóriu. Neskôr sa pojem pesničkár začal vzťahovať aj na umelcov iných žánrov – country (Doc Watson, Johnny Cash, Shania Twain, Kris Kristofferson, Willie Nelson, Bonnie Prince Billy a i.), rocku (Bruce Springsteen, Paul McCartney, John Lennon, Bono, Billy Joel, Ian Anderson, Peter Gabriel, Eric Clapton, Dave Matthews, Jeff Buckley, Tom Waits, Sufjan Stevens, Ray LaMontagne, Smog/Bill Calahan, Kurt Cobain, Joanna Newsom a i.), punku (Michelle Shocked, Billy Bragg, Peter Case) alebo soulu (Stevie Wonder, Ray Charles a i.).

V Česku malo a dodnes stále má pesničkárske hnutie široké zázemie a tradíciu. V sedemdesiatych rokoch zohralo významnú rolu pesničkárske združenie Šafran (Jaroslav Hutka, Vladimír Merta, Vlasta Třešňák, Dagmar Voňková, Petr Lutka, Zuzana Homolová a i.), v súčasnosti celý rad pesničkárov vystupuje pod spoločným označením volného združenia Osamělí písničkáři. Na Slovensku na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov obdobnú úlohu pri etablovaní pesničkárskeho žánru plnilo združenie pesničkárov Slnovrat.^[4]

• Pesničkári slovenskí

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pesničkár