Lutna má rezonančnú skriňu tvaru polovice dyne s pripojeným krkom, na ktorom je hmatník. V hornej časti krku sú upevnené kolíky na napínanie strún. Druhým koncom sú struny upevnené v strunníku – kobylke nástroja.
Charakteristickým znakom bola zalomená hlavica na
krku. Struny sú vedené dvojmo.
História
Predchodcom lutny bol arabský nástroj úd, ktorý sa v 8. storočí dostal cez dnešné Španielsko do Európy. V 15. až 17. storočí už lutna patrila k najrozšírenejším hudobným nástrojom. Používala sa ako sprievod ku spevu. Väčšie lutny mávali aj sprievodné struny vedené vedľa hmatníka.