Pavol Ušák-Oliva[1] alebo Paľo Oliva[2] (vl. menom Pavol Ušák, pseudonymy Ivo Martinovič, Milo Juriščov, Mirko Hrázdecký, Paľo Oliva, Paľo U. Oliva; * 16. november 1914, Kátlovce – † 1. marec 1941, Kvetnica) bol slovenský básnik katolíckej moderny, rímskokatolícky kňaz a brat herečky Hany Kostolanskej.
Život
Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval na gymnáziu v Trnave a pokračoval štúdiom katolíckej teológie v Trnave, Bratislave a v Spišskej Kapitule. V roku 1939 bol vysvätený za kňaza.[2] Ako kaplán začal pôsobiť vo Veličnej na Orave, kde bol farárom básnik staršej generácie Ignác Grebáč Orlov. Už v mladom veku ochorel na tuberkulózu, z ktorej sa liečil vo Vysokých Tatrách, no napokon jej podľahol. V rodných Kátlovciach je po Pavlovi Ušákovi Olivovi pomenovaná základná škola s materskou školou.
Tvorba
Prvé verše publikoval v časopisoch Prameň, Saleziánske zvesti, Kultúra, Svojeť a Elán. Počas života mu vyšla jediná básnická zbierka Oblaky. Známa je taktiež nedatovaná súkromná bibliofília Čierne kvietie. Z Olivových básní často vyznieva smútok, neistota a skepsa, iné sú venované vzťahu muža a ženy a otázkam náboženskej viery. Oliva sa často porovnáva tvorbou a podobným životným osudom (tuberkulóza, Tatry…) s Jiřím Wolkerom. Kým sociálny (socialistický) básnik Jiří Wolker nachádza tragičnosť človeka v jeho triednom a protirečivom zápase za lepší zajtrajšok, Oliva sa vnára do širokej harmónie spirituálnej poézie smerujúcej cez oblaky a výšky k Bohu.
Dielo
- 1939 – Oblaky, básnická zbierka
- 1942 – Tak umieral básnik Paľo Oliva, zbierka nepublikovaný diel a spomienková publikácia, ktorú zostavili Janko Silan a Mikuláš Šprinc, (Trnava)
- 1991 – Bozk pozná smútok úst…, výber básní, ktorý zostavil Štefan Moravčík
- Čierne kvietie, nedatovaná súkromná bibliofília
Referencie
Externé odkazy
