Pavol Kalinaj (* 14. júl 1915, Bijacovce – † 17. február 1951, Bratislava[1]) bol pracovník Miestneho veliteľstva Zboru národnej bezpečnosti v Bratislave a obeť komunizmu popravený za vyzvedačstvo a ohrozenie obrany republiky.
Životopis
Narodil sa v Bijacovciach, okres Levoča. V roku 1937 narukoval na vojenskú prezenčnú službu do Opavy. Dvakrát bol ranený v bojoch a v roku 1940 sa zamestnal ako čatár na Hlavnom veliteľstve polície v Bratislave. Odtiaľ ho prepustili ako nespoľahlivého v roku 1942 kvôli odôvodnenému podozreniu z ukrývania židovského obyvateľstva.
Neskôr pracoval v kancelárii Miestneho veliteľstva Zboru národnej bezpečnosti v Bratislave, kde sa stretol s Bernardom Jaškom a pomáhal získavať informácie o perzekúcii Cirkvi.
17. februára 1951 o 4:55 ráno Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja popravili na nádvorí súdneho väzenia v Bratislave.
Dňa 30. novembra 1990 boli rehabilitovaní rozsudkom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne a 16. júna 2004 im prezident republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam.
V roku 2012 vznikol o Pavlovi Kalinajovi a o jeho kolegovi Bernardovi Jaškovi dokumentárny film 22 hláv Archivované 2020-07-13 na Wayback Machine.
Referencie
- ↑ Pavol Kalinaj (1915–1951) [online]. Brno: Ústav pro studium totalitných režimů, [cit. 2012-04-23]. Dostupné online. (čeština)
Externé odkazy
