Paldiski (rusky Балтийский Порт, nemecky Baltischport, pôvodne švédsky Rågervik) je mesto a významný prístav ležiaci na polostrove Pakri v severozápadnom Estónsku. Mesto tvorí samosprávnu jednotku kraja Harjumaa, ku ktorej administratívne patria aj ostrovy Suur-Pakri a Väike-Pakri.
Dejiny
Pôvodná osada na mieste dnešného Paldiski bola založená Švédmi a mala meno Rågervik. Jej význam však vzrástol až za ruskej nadvlády. Roku 1718 bola na pokyn cára Petra Veľkého zahájená stavba námornej pevnosti a hlbokého prístavu. Mestské práva získalo Paldiski roku 1783 ako Балтийский Порт (Baltijskij Port), resp. v úradnej nemčine baltských provincií Baltischport. Súčasné meno vzniklo poestónčením ruského názvu a oficiálne sa začalo používať od roku 1933.
Rusi sa do Paldiski nakrátko vrátili v roku 1939, aby tu vybudovali vojenskú námornú základňu. Svoju prácu dokončili až po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1962 sa mesto stalo základňou sovietskych jadrových ponoriek a premenilo sa na uzavreté vojenské pásmo. Ruské vojenské lode opustili prístav až v roku 1994, ale kontrola nad miestnym jadrovým reaktorom bola predaná Estónsku až v nasledujúcom roku.
Súčasnosť
V súčasnosti je Paldiski dôležitým nákladným prístavom. Pravidelne sa odtiaľto vyplavuje trajekt do švédskeho Kapellskäru, trajektové spojenie je aj s fínskym Hanko a nemeckým Lübeckom. Na území mesta sa nachádza aj Pakrijsky veterný park (Pakri Tuulepark), veterná elektráreň, ktorej výkon 56 GWh zodpovedá 1 % estónskej spotreby, čo s veľkou rezervou pokrýva aj všetku spotrebu samotného mesta. S poukázaním na túto skutočnosť sa Paldiski prezentuje ako „mesto zelenej energie“ (rohelise energia linn).
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paldiski
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paldiski na českej Wikipédii.