Ozbrojené sily

Symbolické zastúpenie všetkých piatich hlavných zložiek Ozbrojených síl Spojených štátov. Zľava (podľa vlajkonosičov, po vlajke USA): armáda, námorná pechota, vojenské námorníctvo, vzdušné sily a pobrežná stráž

Ozbrojené sily sú súhrn všetkých ozbrojených zložiek štátu (príp. kontingenty/súhrn ozbrojených síl členských štátov medzinárodnej organizácie, napr. ozbrojené sily OSN), ktoré sú určené v čase brannej pohotovosti alebo v čase zvýšeného ohrozenia štátu na obranu alebo ochranu štátu pred vojenským alebo nevojenským ohrozením.[1] Teória výstavby a prípravy ozbrojených síl na vedenie ozbrojeného zápasu tvorí jednu zo zložiek vojenskej vedy.

Z hľadiska ženevských konvencii je základnou vlastnosťou ozbrojených síl, že sú prostredníctvom svojho veliteľa zodpovedné vláde bojujúcej strany. Do ozbrojených síl môžu byť zahrnuté aj niektoré zložky udržujúce verejný poriadok (napr. polícia). V rámci ženevských konvencií ozbrojené sily nezahŕňajú len pravidelné ozbrojené sily, dobrovoľnícke pomocné jednotky, ale aj napr. partizánske jednotky.[2]

Typológia a delenie

Z hľadiska zloženia ozbrojených síl (armády) a charakteru ich príslušníkov sa rozlišuje:

  • profesionálna alebo dobrovoľnícka armáda – ozbrojené sily zložené z občanov, ktorí vykonávajú vojenskú (činnú alebo záložnú) službu dobrovoľne za plat, na základe vzťahu vznikajúceho uzatvorením zmluvy medzi občanom a vojenskou správou;[3][4] pojmy profesionálna armáda a dobrovoľnícka armáda sú takmer totožné, líšia sa iba rozdielnym poradím sémantických atribútov (odbornosť a výkon vojenskej služby za plat je pri pojme profesionálna armáda nadradený dobrovoľnému odhodlaniu príslušníkov ozbrojených síl brániť dominantné hodnoty spoločnosti, ktorý priorizuje pojem dobrovoľnícka armáda),[3]
  • profesionalizovaná armáda – ozbrojené sily zložené tak z občanov, ktorí vykonávajú vojenskú službu na základe všeobecnej brannej povinnosti, ako aj z občanov, ktorí dobrovoľne uzatvorili zmluvu s vojenskou správou;[3][5] tento pojem je takmer totožný s pojmom konskripčná armáda, ktorý označuje ozbrojené sily vytvorené z občanov, ktorí vykonávajú vojenskú službu na základe všeobecnej brannej povinnosti,[6]
  • miličná armáda – ozbrojené sily založené na teritoriálno-miličnom systéme výstavby a použitia ozbrojených síl,[3] pri ktorom platí, že ozbrojené sily v čase mieru majú minimálne personálne obsadenie, základný výcvik jednotlivcov sa uskutočňuje formou niekoľkomesačných kurzov a ďalšia príprava príslušníkov a jednotiek ozbrojených síl prebieha formou nevojenskej prípravy a krátkych vojenských cvičení (kurzov) účelovo zameraných podľa predurčenia príslušníkov a jednotiek ozbrojených síl.[7]

Podľa charakteru organizácie ozbrojených síl (armády) možno rozlíšiť:

  • regulárne ozbrojené sily (regulárnu armádu) – majú stanovenú organizačnú štruktúru, typovú výzbroj a výstroj, spôsob dopĺňania, výkon služby, výcviku a podpory, systém riadenia a zabezpečenia (logistiky),[8]
  • neregulárne ozbrojené sily (neregulárnu armádu) – vyššie uvedené atribúty nespĺňajú.[pozn 1]

Ozbrojené sily sa podľa výzbroje rozdeľujú na:

  • pozemné sily (pozemné vojsko) – druh ozbrojených síl určený na vedenie bojovej činnosti na zemi,[10]
  • vzdušné sily (vojenské letectvo) – druh ozbrojených síl určený na obranu vzdušného priestoru, vedenie vzdušného prieskumu, ničenie vopred stanovených pozemných cieľov, podporu pozemných síl a vykonávanie vzdušnej prepravy; tvoria ho vojskové letectvo, protilietadlové raketové vojsko, rádiotechnické vojsko a prostriedky elektronického rušenia,[11]
  • vojenské námorníctvo.[1]

Podľa dosiahnutného stupňa bojovej pohotovosti a pripravenosti sa ozbrojené sily delia na:

  • pravidelné ozbrojené sily (sily rýchleho nasadenia alebo intervenčné sily a teritoriálne sily),
  • zálohy.[1]

Podľa predurčených úloh sa ozbrojené sily delia na:

  • strategické útočné sily – zväzky a útvary medzikontinentálnych riadených striel, strategického bombardovacieho letectva a ponoriek na jadrový pohon vyzbrojených riadenými strelami
  • strategické obranné sily – útvary a jednotky protivzdušnej obrany, protikozmickej obrany a automatizované systémy riadenia, výstrahy a varovania,
  • sily všeobecného určenia – pozemné sily, taktické vzdušné sily a vojenské námorníctvo (bez ponoriek na jadrový pohon s riadenými strelami),
  • sily a prostriedky na strategické presuny – útvary dopravného letectva a námorníctva.[1]

Ozbrojené sily podľa krajín

Rusko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ozbrojené sily Ruskej federácie

Ozbrojené sily Ruskej federácie (RF) sú organizačne rozdelené na Pozemné vojsko RF, Vzdušno-kozmické sily RF a Vojenské námorníctvo RF. Vzdušno-kozmické sily sa ďalej členia na Vojenské vzdušné sily RF, Vojsko protivzdušnej a protiraketovej obrany RF a Kozmické vojsko RF. V rámci ruských ozbrojených síl existujú tiež dva samostatné druhy vojsk: Raketové vojsko strategického určenia RF a Vzdušno-výsadkové vojsko RF.

Slovensko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ozbrojené sily Slovenskej republiky

Ozbrojené sily Slovenskej republiky (OS SR) sú v súčasnosti organizačne rozdelené na Pozemné sily OS SR, Vzdušné sily OS SR a ďalšie jednotky a útvary podriadené priamo Generálnemu štábu OS SR.

Spojené štáty

Bližšie informácie v hlavnom článku: United States Armed Forces

Ozbrojené sily Spojených štátov tvorí päť hlavných zložiek: Armáda Spojených štátov, Vzdušné sily Spojených štátov, Vojenské námorníctvo Spojených štátov, Zbor Námornej pechoty Spojených štátov a Pobrežná stráž Spojených štátov.

Poznámky

  1. ↑ Vojenský terminologický a výkladový slovník termín neregulárne ozbrojené sily alebo neregulárna armáda síce neobsahuje, ale tento výraz používa vo výklade iných termínov.[9]

Referencie

  1. ↑ a b c d Vallo, Dušan (2004), „ozbrojené sily“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, Bratislava: Iris, str. 136, ISBN 80-89018-63-7 
  2. ↑ Jukl, Marek (2005), Ženevské úmluvy a dodatkové protokoly (stručný přehled), Praha: Český červený kříž, ISBN 8025417921, http://www.cervenykriz.eu/cz/mhp/konvence.htm, dost. 2014-11-24 . „OS tedy nezahrnují pouze pravidelnou armádu, dobrovolnické sbory, ale i např. partyzánské jednotky.“
  3. ↑ a b c d P[účik], M[iroslav] (2002), „Armáda“, in Kulašik, Peter, Slovník bezpečnostných vzťahov (2. preprac. a uprav. vyd.), Bratislava: Smaragd pedagogické nakladateľstvo, str. 56-57, ISBN 80-89063-08-X 
  4. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „ARMÁDA PROFESIONÁLNA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 13, ISBN 80-89018-63-7 
  5. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „ARMÁDA PROFESIONALIZOVANÁ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 13, ISBN 80-89018-63-7 
  6. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „ARMÁDA KONSKRIPČNÁ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 12, ISBN 80-89018-63-7 
  7. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „ARMÁDA MILIČNÁ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 13, ISBN 80-89018-63-7 
  8. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „ARMÁDA REGULÁRNA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 13, ISBN 80-89018-63-7 
  9. ↑ Pozri: Vallo, Dušan; et al. (2004), „VOJNA NEREGULÁRNA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 13, ISBN 80-89018-63-7 . „vojna vedená neregulárnymi ozbrojenými silami alebo vojna vedená regulárnymi silami porušujúcimi medzinárodné konvencie“.
  10. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „POZEMNÉ VOJSKO“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 150, ISBN 80-89018-63-7 
  11. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „VZDUŠNÉ SILY“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 239, ISBN 80-89018-63-7 

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o vojsko
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému vojak