Orešnica perlavá

Orešnica perlavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Nucifraga caryocatactes
Linnaeus, 1758
Synonymá
orešnica perlovaná,
orešnica perlová

Mapa rozšírenia orešnice perlavej (bez zahrnutia orešnice južnej a kašmírskej)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Orešnica perlavá (iné názvy pozri nižšie; lat. Nucifraga caryocatactes) je druh vtáka z rodu orešnica (Nucifraga) z čeľade krkavcovité. Žije v palearktíde v ihličnatých a zmiešaných lesoch.[3]

Názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú: orešnica perlavá[4][5][6], orešnica perlovaná[4], orešnica perlová[4]; zriedkavo: oriešnica perlavá[7]. Staršie slovenské názvy tohto druhu sú: orešník[8], [bohemizmus] orešník kropenatý[9], [bohemizmus] orešnica kropenatá[10], orešnica jedľová[11], [bohemizmus] žaludník[12], orechotĺk (resp. orechotluk)[13], chocholúš[14], sojka[15][14] [názvy chocholúš a sojka označujú aj sojku obyčajnú]. Starší alebo ľudový názov je: orešnica[16][5][17], oriešnica[18] a orešiak[19][20].

Ľudové názvy sú: orešiarka[21][5], orešniak[5] [porovnaj vyššie uvedený podobný tvar orešiak], orieškár[5], orechár[5], orešná vranka[5] (alebo orešná vránka[18]), oriešnica čierna[5], čierna sojka[5], sojka - orešnica[22], kedrovka[9].

Systematika

Rozsah druhu

Do začiatku 21. storočia bol druh orešnica perlavá obyčajne poňatý širšie než dnes, keďže zahŕňal aj to, čo sa dnes obyčajne zaraďuje ako samostatný druh orešnica južná (Nucifraga hemispila) a trochu staršie zahŕňal aj to, čo sa dnes obyčajne zaraďuje ako samostatný druh orešnica kašmírska (Nucifraga multipunctata). V prípade zahrnutia orešnice južnej i kašmírskej je vlastne druh orešnica perlavá zhodný s celým rodom orešnica (Nucifraga) okrem amerických populácií tohto rodu.[23][24][25][26] V súčasnosti (t. j. okolo roku 2020) sa síce väčšinou orešnica perlavá uvádza tak, že nezahŕňa orešnicu južnú ani kašmírsku, ale podľa fylogenetických analýz sú príbuzenské vzťahy medzi orešnicou perlavou, južnou a kašmírskou nejasné, takže aj vyššie uvedené staršie širšie vymedzenia orešnice perlavej môžu byť naďalej platné[27].

Vnútorná systematika

Súčasný úzko vymedzený druh orešnica perlavá sa obyčajne delí na nasledujúce poddruhy:[28][5][29]

Na Slovensku žije poddruh orešnica perlavá európska a invázne nepravidelne prilieta poddruh orešnica perlavá sibírska.[30][3]

Opis

Telo je má čiernohnedé sfarbenie, s bielymi škvrnami na konci pier. Chvost je čierny s bielou obrubou na konci. Zobák a nohy sú čierne. Oči sú tmavohnedé.[31]

Orešnica perlavá (v tradičnom ponímaní, čiže vrátane orešnice južnej a kašmírskej) má dĺžku tela 31[32] - 32 cm[33] a váži 150 - 200 g.[30]

Hlas

Hlas "krér"

23 s., Česko.

Najčastejšie sa ozýva opakovaným drsným "rrraa"[33] či "krér"[32], alebo tichým "arrrrr"[33] či "kror"[32].

Biotop

Orešnica perlavá žije na Slovensku najmä v zmiešaných, ihličnatých a málo v listnatých lesoch.[30] Nachádza sa v lesnatých oblastiach, ktoré spestrujú lúky, pasienky a holiny. Obľubuje miesta s dostatkom smrekových mladín.[3]

Hniezdenie

Orešnica perlavá hniezdi iba raz do roka, hniezdo si stavia najmä na ihličnatých stromoch blízko kmeňa od 3 m vyššie (najnižšie nájdené na Slovensku bolo 1,5 m). Hniezdo je budované oboma rodičmi, z vonkajšej strany suchými konárikmi ihličnatých stromov a práchnivým drevo, prípadne blatom, vo vnútri jemnými rastlinkami, trávou, machom i perím. Priemer hniezda býva približne 30 cm, výška 15 cm. Samica zniesie 3 - 5 beľavých vajíčok s fiaľovými a zelenkavými škvrnami a sedí na nich 17 - 19 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat sa o ne rodičia starajú 25 dní.[30]

Potrava

Živí sa rastlinami, orieškami a semenami. Na zimu si chystajú zásoby, podobne ako sojka obyčajná, vo Vysokých Tatrách vyhľadávajú v zime pri chatkách odpadky.[30] Počas invázie poddruhu orešnica perlavá sibírska v roku 1968 boli pozorované koncom augusta na slivkách.[30]

Ochrana na Slovensku

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[34]

Ohrozenosť a stav

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov orešnica perlavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia je hodnotená ako klesajúca z dôvodu deštrukcie lesných biotopov ako napríklad na Taiwane. Stavy v Európe boli v rokoch 1980 – 2013 stabilné.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov bol trend orešnice perlavej v Európe za roky 1980  – 2017 stabilný[35].

Výskyt a stav na Slovensku

Populácia žijúca na Slovensku je stála, na jeseň zalietajú orešnice do údolí pre dozrievajúce lieskové oriešky a nad hranicu lesa za limbovými orieškami, niekedy aj väčšie vzdialenosti, napríklad z Nízkych Tatier do Vysokých Tatier[30]. Prelietavá je severská populácia, tie na Slovensko prilietajú na jeseň a v zime, sú málo plaché. Nedostatočne preskúmané sú invázne výskyty sibírskeho poddruhu orešnica perlavá sibírska (Nucifraga caryocatactes macrorhynchos), v minulosti v rokoch 1910, 1911, 1912, 1931, 1933, 1954, 1968[30] a naposledy v roku 1985.[3]

Žije v ihličnatých lesoch vo vrchoch stredného a východného Slovenska najmä od 600 - 1 200 m n. m..[3] Najvyššie položené hniezdiská sú vo Vysokých Tatrách 1 500 m n. m.[30]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 4 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 10 000 - 20 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[3] a 2001 žiadny.[36] V roku 2014 NT* A2b - takmer ohrozený.[2][37][38] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Trend početnosti orešnice perlavej na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009[39] aj v rokoch 2005  – 2012[40] výrazný pokles.

Galéria

  • Ilustrácia
    Ilustrácia
  • Poddruhy orešnica perlavá európska a orešnica perlavá sibírska
    Poddruhy orešnica perlavá európska a orešnica perlavá sibírska
  • Obľubuje oriešky borovice limbovej, na obrázku vidíme orešnicou opracovanú šišku.
    Obľubuje oriešky borovice limbovej, na obrázku vidíme orešnicou opracovanú šišku.
  • Malá Fatra patrí medzi pohoria, kde početnosťou prevyšuje sojku[3]
    Malá Fatra patrí medzi pohoria, kde početnosťou prevyšuje sojku[3]
  • Krátky film ako orešnica hľadá potravu
  • Vajce
    Vajce

Referencie

  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 27. novembra 2021
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Orešnica perlavá / Orešnica perlovaná, s. 576 - 578.
  4. ↑ a b c KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online. Archivované 2016-06-17 z originálu.
  5. ↑ a b c d e f g h i j FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 159-160
  6. ↑ FERIANC, O. Ornitologické názvoslovie (Ukážka z časti systematickej.). In: Slovenská reč. č. 3 1937-1938. S. 102
  7. ↑ MOŠANSKÝ, A. Avifauna Košíc. In: Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach. Prírodné vedy. č. 1 1991. S. 116
  8. ↑ HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943, S. 445
  9. ↑ a b LUSKAČ, R., JURÍČKOVÁ, V. Lovci Veľkej krajiny. Bratislava: Smena, 1964, S. 229
  10. ↑ ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (Dokončenie.). In: Slovenské ovocinárstvo. č. 375-376, 1939, S. 171
  11. ↑ Obzor 1871 citovaný in: FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 160
  12. ↑ HAŠEK, J. et al. Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny. Bratislava: Práca, 1955, S. 693
  13. ↑ orechotĺk. In: Historický slovník slovenského jazyka
  14. ↑ a b chocholúš. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  15. ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕; Slovenské národné múzeum v Martine. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenská spoločnost̕, 1903. 184 s. Dostupné online.
  16. ↑ Naše vtáctvo. In: Dom a škola. č. 4, 1894. S. 111
  17. ↑ orešnica. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  18. ↑ a b FERIANC, O. O pôvode slovenských vtačích mien. Slovenská reč. č. 3-4. 1938-1939. S. 96
  19. ↑ [1] Archivované 2019-08-18 na Wayback Machine S. 186
  20. ↑ slovenský preklad zákona č. 225/1947 Sb. o myslivosti uvedený v knihe RICHTER, V., TAKÁČ, M. Zákon o poľovníctve. [Bratislava]: Sväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku, 1948, S. 7. (citát: "orešnica perlavá - orešiak"; v českom origináli [2] je na tom istom mieste text "ořešník kropenatý")
  21. ↑ orešiarka. In: Slovník slovenských nárečí II S. 637
  22. ↑ ONDREJOV, Ľ. Zbojnícka mladosť. Bratislava: Tatran, 1949, S. 126
  23. ↑ Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, D. Roberson, T. A. Fredericks, B. L. Sullivan, and C. L. Wood. 2015. The eBird/Clements checklist of birds of the world: v2015. [3]
  24. ↑ Nucifraga [caryocatactes, hemispila or multipunctata] (Spotted or Indian Nutcracker) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-12-14]. Dostupné online.
  25. ↑ Animal Diversity Web [online]. animaldiversity.org, [cit. 2024-12-14]. Dostupné online.
  26. ↑ Ernst Mayr, James C. Greenway, Jr. (eds.). Check-list of birds of the world. vol. 15. 1962. S. 256-258 [4]
  27. ↑ de Raad, Jordi & Päckert, Martin & Irestedt, Martin & Janke, Axel & Kryukov, Alexey & Martens, Jochen & Red'kin, Yaroslav & Sun, Yue-Hua & Töpfer, Till & Schleuning, Matthias & Neuschulz, Eike Lena & Nilsson, Maria. (2022). Speciation and population divergence in a mutualistic seed dispersing bird. Communications Biology. 5. 429. [5] (najmä Supplementary material: [6])
  28. ↑ GILL, F. et al. Crows, mudnesters, birds-of-paradise. IOC World Bird List Version 14.2. International Ornithologists' Union. [7] prístup: december 2024
  29. ↑ Ореховки или кедровки — Nucifraga [online]. tambov-zoo.ru, [cit. 2024-12-14]. Dostupné online.
  30. ↑ a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  31. ↑ VILČEK, F., BERGER, Z. Alas vtákov. Bratislava: Obzor. 1984. S. 264-265
  32. ↑ a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  33. ↑ a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  34. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  35. ↑ Species trends of Nucifraga caryocatactes (Spotted Nutcracker) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online. (En)
  36. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  37. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  38. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  39. ↑ SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  40. ↑ RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy