Mýto pod Ďumbierom (nem. Mauth, maď. Vámos, ang. Toll)[4] je obec na Slovensku v okrese Brezno. Leží na južnom svahu strednej časti Nízkych Tatier v doline Štiavničky. Na severovýchode a východe hraničí obec s katastrom mesta Brezno, na juhu s obcou Valaská a na západe s obcou Bystrá.
Polohopis
Mýto pod Ďumbierom sa nachádza pod Ďumbierom (2 043 m n. m.), zo severnej strany, smerom k Mýtu, vybieha z nízkotatranského hrebeňa lesnatý Veľký Gápeľ, ktorý nad obcou klesá na výšku 936 m n. m. (Stupka). Zo západnej strany sa k Mýtu skláňa Horný Diel (842 m n. m.). Južným smerom je to Malý Gápeľ, ktorý končí zalesneným povrchom Zingoty (1 170 m n. m.). Pod vrchom Šánske (847 m n. m.), ktorý patrí do Kráľovohoľských Tatier, sa nachádza najrovinatejšia časť celého chotára – Pohansko. Na juhu ešte treba spomenúť zalesnený Diel (900 m n. m.), ktorý úzkou Frlajzovou dolinou ústi do obce a cez lúčnaté svahy sa dvíha až ku Skalke (946 m n. m.) s televíznym vysielačom. V doline Štiavničky je minerálny prameň so zvýšeným obsahom železa.
Dejiny
Osadu založili baníci, ktorí pre kráľovské mesto Brezno a pre kremnickú mincovňu ťažili drahé kovy a pre huty železo. Obec sa v písomných pamiatkach spomína ako osada, ktorá patrila Breznu. To dalo v úzkom údolí okolo potoka Štiavnička postaviť drevený domček, kde sa ľudia zastavili, oddýchli si a mestskému mýtnikovi zaplatili poplatok za vstup do chotára. Chodili sa sem občerstvovať aj miestni baníci, ktorí v Žlebe vymývali potočné zlato, alebo pálili uhlie v Uhlisku. Títo osadníci si postupne začali pripravovať podmienky aj pre svoje trvalé bývanie. Postavili si domy a okolo nich začali obrábať pôdu a stávali sa tak aj roľníkmi. Hoci sa história obce datuje od roku 1696, už 40 rokov pred týmto dátumom sa uvádzalo, že osada má „40 duší“. Aj viacero iných dôkazov potvrdzuje, že Mýto tu bolo skôr, ako sa stalo obcou. Napríklad v roku 1683, keď sa uprostred zimy z vyhnanstva vracali rektor breznianskeho gymnázia Ján Simonides a básnik Ján Milchovský, tu boli vľúdne a priateľsky privítaní. Ešte o rok skôr sa cez Mýto valili Tököliho vojská. Na tráme domu, ktorý v roku 1956 zvalili, sa nachádzal letopočet 1694. Takže obyvatelia tu už boli skutočne dávno pred oficiálnym uznaním obce.
Najväčší počet obyvateľov bol v roku 1940, takmer 1200. Po vojne obec zaznamenala najmarkantnejší rozmach, keď sa zrekonštruovalo takmer 88 percent rodinných domov. Postavila sa škola, požiarna zbrojnica, 8 penziónov, 2 hotely, 8 rekreačných zariadení a vyrástlo množstvo chát. V súčasnosti žije v obci 536 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
-
Evanjelický kostol
-
-
Kostol sv. Matúša
Osobnosti obce
Rodáci
- Eduard Ličko (* 1821 – † 1890), pedagóg a publicista
- Jozef Ľupták (* 1916 – † 1944), učiteľ, účastník SNP
- Ľubomír Dropčo (* 1928 – † 1991), vysokoškolský pedagóg, športový funkcionár a tréner.
- Božena Bobáková (* 1929), spisovateľka
- Peter Habovčík (* 1929 – † 2005), vysokoškolský pedagóg, technik.
- Ján Števček (* 1929 – † 1996), literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ, pedagóg.
Pôsobili tu
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Mýto pod Ďumbierom - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Mýto pod Ďumbierom - Kostol sv. Matúša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy
Iné projekty
