V roku 1941-1948 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1948-1952 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde po skončení štúdia pôsobil ako vysokoškolský učiteľ a vedúci Katedry slovenskej literatúry až do konca života. Medzitým prednášal 1964-1966 slovenskú literatúru v Budapešti, 1966-1968 pôsobil ako lektor slovenskej literatúry a slavistiky na univerzite v Štrasburgu, 1970-1971 zároveň aj šéfredaktor Slovenských pohľadov, 1979-1980 šéfdramaturg SND v Bratislave. Po viacročnom publikovaní literárnohistorických a kritických štúdií v odborných časopisoch vydal monografiu Baladická próza Františka Švantnera (1962). Svoj bádateľský záujem sústredil aj na ďalších predstaviteľov medzivojnovej prózy, na ich generačných predchodcov i na ďalšie literárne osobnosti. So sústredením analyzoval nielen lyrizovanú prózu, ale aj súčasnú slovenskú prózu a poéziu, nevynímajúc drámu a kritiku. Je autorom televíznych adaptácií literárnych diel, prekladateľom z francúzštiny, editorom a redaktorom viacerých odborných zborníkov, filozofujúcich esejí, autobiografických úvah, básnických zbierok, rozhlasovej hry.
Ocenenie
Nositeľ Národnej ceny SR, Ceny Zlatý dvojkríž a nositeľ francúzskeho štátneho vyznamenania Rytier umenia a literatúry.
