PROFILPELAJAR.COM

Multikulturalizmus (najmä vo význame a) staršie aj kultúrny pluralizmus) môže byť:

a) ako stav:
- stav prelínania a koexistencie rozličných kultúr na určitom území^[1]
- bytie charakterizovaný kultúrnou (a etnickou) rôznorodosťou^[2]
- ako ideálny stav:
  - koexistencia veľa (sub)kultúr v spoločnosti/oblasti bez toho, aby ktorákoľvek z nich bola dominantná ^[3]
  - ideál rovnosti a vzájomného rešpektu medzi etnickými alebo kultúrnymi skupinami spoločnosti^[4]
b) ako cieľavedomá aktivita:
- vládna politika, ktorá podporuje existenciu viacerých odlišných kultúrnych skupín^[5]
- politika s cieľom zachovať veľký počet kultúr v štáte ^[6]
- politická akomodácia všetkým minoritným kultúram zo strany štátu a/alebo dominujúcej skupiny, pričom tieto minoritné kultúry sú definované predovšetkým svojou "rasou" (angl. race) či etnicitou, alebo menej často národnosťou, domorodosťou či náboženstvom ^[7]
- snaha o rovnoprávne postavenie v spoločnosti a o rovnaké možnosti uplatnenia všetkých sociálnych skupín, etník a národov^[1]
c) ako názor:
- názor, že rôzne kultúry v spoločnosti si zaslúžia rovnaký rešpekt a záujem vzdelancov^[8]

Charakteristika

Multikulturalizmus je živý v štátoch, v ktorých obyvatelia pochádzajú z rozdielneho kultúrneho prostredia a v niektorých z nich sa uplatňuje aj ako konkrétna politika štátu. Cieľom je politicky zjednotiť všetkých občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu či presvedčenie, a to tak, že si pokiaľ možno zachovajú svoje kultúrne odlišnosti.

Kritika

Politika multikulturalizmu sa niekedy stáva terčom kritiky a hovorí sa aj o tom, že tento prístup zlyhal. Takéto stanovisko zaujala nemecká kancelárka Angela Merkelová na zjazde mladých členov CDU v Postupime, keď vyhlásila, že sa „neosvedčila ... stratégia, podľa ktorej sa ľuďom z rôzneho kultúrneho prostredia umožnilo žiť vedľa seba bez toho, aby sa integrovali.“ a že „snahy Nemecka vytvoriť multikultúrnu spoločnosť totálne zlyhali“.^[9] Zo slovenských politikov sa k myšlienkam multikulturalizmu vyjadril kriticky Daniel Lipšic^[10], Robert Fico ^[11] a Miroslav Lajčák ^[12].