Motyčianska hoľa

Motyčianska hoľa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Ružomberok, Banská Bystrica
Obce Liptovské Revúce, Donovaly, Motyčky
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Zvolen
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 292,4 m n. m.
Súradnice 48°53′08″S 19°11′44″V / 48,8855°S 19,1956°V / 48.8855; 19.1956
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Liptovských Revúc
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Motyčská hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Motyčianska hoľa alebo staršie Motyčská hoľa[1] (1 292,4 m n. m.[2]) je čiastočne hôľnatý vrch vo Veľkej Fatre. Nachádza sa západne od Donovál, v hrebeni medzi sedlom Veľký Šturec a vrchom Zvolen.[3]

Poloha

Nachádza sa na východnom okraji centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Zvolen.[4] Leží na rozhraní Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Ružomberok a Banská Bystrica. Na vrchole sa stretávajú katastrálne územia obcí Liptovské Revúce, Donovaly a Motyčky.[1] Táto časť pohoria je už mimo Národného parku Veľká Fatra, no zasahuje tu ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry.[3]

Popis

Čiastočne hôľnatá Motyčianska hoľa leží v hrebeni, ktorý vedie zo Zvolena na Krížnu (1 574 m n. m.) a prechádza ním Cesta hrdinov SNP.[5] Severným susedom je Čierna hora (1 335 m n. m.), východným vrch Zvolen (1 403 m n. m.) a Nová hoľa (1 370 m n. m.) a západne je vrch Šturec (1 075 m n. m.). Hrebeň tvorí rozvodnicu povodia Váhu na severe a Hrona na juhu; severné svahy odvodňujú prítoky Revúcej, južne situované prítoky Starohorského potoka do riečky Bystrica. Najbližšími sídlami sú asi 1,5 km juhovýchodne situované Donovaly a asi 4 km severne ležiace Liptovské Revúce.[3]

Výhľady

Riedky porast vrcholovej časti Motyčianskej hole umožňuje zaujímavý kruhový rozhľad. Veľmi dobre je pozorovateľná centrálna časť Veľkej Fatry a celá liptovská vetva hlavného hrebeňa, masív Veľkej Chochule v západnej časti Nízkych Tatier či Kozí chrbát. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť tiež Veľký Choč, Poľanu, Vepor, hrebeň Kremnických vrchov či Javorie.[6]

Prístup

Referencie

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  2. ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 58.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.
  5. ↑ TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  6. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-17]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy