Zápalná fľaša alebo Molotovov koktail je (spravidla podomácky vyrobený) druh zápalného ručného granátu. Je to sklenená fľaša, bežného alebo špeciálneho vyhotovenia, naplnená zmesou benzínu a oleja alebo inou bežnou či špeciálnou horľavinou, doplnená o zápalnicu ktorou je obvykle do hrdla fľaše vložený zapálený knôt alebo bavlnená tkanina. Pri zásahu cieľa sa fľaša rozbije a rozliata horľavina sa zapáli od horiaceho knôtu. Inou formou zapálenia horľaviny bolo zmiešanie viacerých kvapalín, alebo nárazové rozbušky.

Názov Molotovov koktail tejto bombe dali Fíni počas Zimnej vojny podľa bývalého ministra zahraničných vecí Sovietskeho zväzu Viačeslava Molotova.

Pre relatívnu jednoduchosť svojej výroby (po domácky tak možno ľahko vyrobiť účinné zbrane) je obľúbená najmä v rôznych nepravidelných jednotkách, u partizánov, povstalcov, banditov a vôbec akýchkoľvek jednotiek s nedostatočným logistickým zázemím. Väčšinou sa používa na boj s obrnenou technikou nepriateľa alebo pri útoku na domy a opevnené objekty.

Predchodcom (resp. primitívnym typom) Molotovových koktailov boli už v staroveku hlinené nádoby, obsahujúce veľmi horľavé látky (zvyčajne nejaké špeciálne oleje). Používali sa jednak proti obliehacím vežiam a naopak proti obliehaným pevnostiam a mestám (ktoré mali zapáliť), jednak proti rímskej korytnačke a podobne tesným formáciám, ktoré mali narušiť.

V modernej dobe sa prvé masové použitie zápalných fliaš objavilo v španielskej občianskej vojne, kde primitívne zápalné fľaše predstavovali improvizovanú zbraň proti tankom a obrneným automobilom. Rovnakú úlohu zohrali aj v Zimnej vojne, kde boli často jedinou dostupnou protitankovou zbraňou fínskych jednotiek.

Tu tiež zbraň dostala názov „Molotovov koktail“. Zápalné fľaše boli od tej doby bežne používané aj naďalej, počas bojov na druhej svetovej vojny až do dnešných dní. V neprehľadnom teréne, akým je hustý porast alebo mestská zástavba, môže byť dobre vyrobená zápalná fľaša stále jednou z účinných protitankových zbraní. Je však používaný len ako lacná a ľahko dostupná zbraň z núdze, pretože existuje celý rad účinnejších zbraní, ktorých použitie vystavuje útočníka oveľa menšiemu riziku.

Pri použití proti tankom sa väčšinou zápalné fľaše hádžu na priestor vetrania motora, aby horľavina zatiekla do motorového priestoru. Moderné obrnené vozidlá sú však proti podobným útokom vybavené uzatvárateľnými žalúziami vetrania motora.

Názov „Molotovov koktejl“, ktorý odkazuje na sovietskeho komisára pre zahraničie Molotova, dostal zápalný ručný granát v roku 1939. Pôvodný tvar bol koktail pre Molotova a fínski vojaci, ktorí s ním prišli, ním vyjadrovali svoj "priateľský" postoj k mužovi, ktorý bol podľa nich hlavným pôvodcom Zimnej vojny a bol vo Fínsku obľúbený ešte menej ako Stalin. Meno bolo neskôr prevzaté za druhej svetovej vojny vojakmi Sovietskeho zväzu. Dôvody boli zmiešané, podľa niektorých to bola úcta k jednému z čelných predstaviteľov ZSSR, podľa ďalších negatívny pohľad na neho a názor, že Molotov bol zodpovedný za nepripravenosť ZSSR v čase nemeckého útoku, takže po ňom bola pomenovaná jediná improvizovaná zbraň, ktorá sovietskej pechote ostala.

Podľa zákonov Slovenskej republiky ako aj v mnohých ďalších krajinách je výroba a držanie zápalných fliaš a podobných zariadení bežnými občanmi klasifikovaná ako nedovolené ozbrojovanie. Mimo toho môže tiež naplniť skutkovú podstatu všeobecného ohrozenia a pod...

Všeobecne možno povedať, že zápalná fľaša je krehká nádoba naplnená horľavinou, ku ktorej je pridaný nejaký zápalný prostriedok.

• Najprimitívnejšou používanou zápalnou fľašou je dnes fľaša s knôtom naplnená zmesou benzínu a oleja. Benzín zabezpečuje horľavosť a olej priľnavosť zmesi. Táto zápalná fľaša je však vhodná len v špecifických prípadoch a absolútne sa nehodí ani pre útok na obrnenú techniku, ani proti opevneným objektom (je vlastne použiteľná len pre vhadzovanie do uzatvoreného priestoru (oknom, otvoreným poklopom...), pri útoku proti kapote obrnených vozidiel alebo streche objektu je jej účinok minimálny, pretože sa rýchlo rozstriekne a roztečie, a napriek impozantne vyzerajúcim plameňom má len minimálny účinok na chránený cieľ (udáva sa, že je asi 15x menší, než účinok skutočne účelne koncipovanej zápalné fľaše). Navyše takto koncipovaná zápalná fľaša nie je príliš bezpečná.
• Fľaša naplnená zmesou koncentrovanej kyseliny sírovej a benzínu v pomere 1:1, pevne uzatvorená fľaša sa obalí handrou a handra sa nechá nasiaknuť zmesou chlorečnanu sodného (alebo draselného) s cukrom (nasýtený vodný roztok). Po zaschnutí sa z fľaše stáva zápalný granát, stačí hodiť a po rozbití fľaše sa sám zapáli.

Mala by mať tvar vhodný na vrhanie a mala by byť dostatočne krehká, aby sa pri dopade na cieľ ľahko rozbila. Ak sa predpokladá vplyv na mäkký podklad, pridáva sa k nej tvrdý hranatý predmet, aby pri dopade jeho hrana opretá o fľašu zabezpečila bezpečné rozbitie.

Vhodný je stužený benzín, ktorý sa toľko nerozteká, neodparuje a priľne na povrch, čo koncentruje žiaru do jedného miesta. Používal sa napríklad benzín zmiešaný s motorovým olejom, alebo sa benzín stužuje rozpúšťaním mydla alebo plastu (polystyrén), až vznikne kvapalina viskozitou pripomínajúca med a funkčnosťou napalm.

Najjednoduchšie je kus látky zastrčené do hrdla fľaše. Môže byť tiež namočený do benzínu, aby lepšie horel. Možno namiesto toho použiť aj rôzne samozápalné zmesi (pozri vyššie).

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Molotovův koktejl na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Molotovov koktail

• Odborný článok na www.specnaz.cz