Miličná armáda

Príslušníci Švajčiarskej armády počas cvičenia (maľba Josepha Clemensa Kaufmanna, 1896).

Miličná armáda je termín označujúci ozbrojené sily založené na miličnom resp. teritoriálno-miličnom systéme výstavby a použitia ozbrojených síl,[1][2] pri ktorom platí, že ozbrojené sily v čase mieru majú minimálne personálne obsadenie (pozostávajúce zo stáleho velenia a zabezpečovacích útvarov), základný výcvik jednotlivcov sa uskutočňuje formou niekoľkomesačných kurzov a ďalšia príprava príslušníkov a jednotiek ozbrojených síl prebieha formou nevojenskej prípravy a krátkych vojenských cvičení (kurzov) účelovo zameraných podľa predurčenia príslušníkov a jednotiek ozbrojených síl.[3] Jednotlivci plniaci vojenskú službu sú po krátkom základnom výcviku prepustení domov (pričom výstroj a osobnú zbraň často dostávajú natrvalo domov) a na ďalšej vojenskej príprave sa zúčastňujú bez prerušenia zamestnania, prevažne v rámci tzv. teritoriálnych jednotiek.[4] Doplňovanie, výcvik a mobilizácia miličnej armády sa totiž obvykle uskutočňuje u územne najbližších útvarov (z čoho je odvodený názov teritoriálno-miličný systém).[2]

Jediným príkladom súčasnej miličnej armády je Švajčiarska armáda.

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ P[účik], M[iroslav] (2002), „Armáda“, in Kulašik, Peter, Slovník bezpečnostných vzťahov (2. preprac. a uprav. vyd.), Bratislava: Smaragd pedagogické nakladateľstvo, str. 56-57, ISBN 80-89063-08-X 
  2. ↑ a b „Miliční armáda“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 116 
  3. ↑ Vallo, Dušan; et al. (2004), „ARMÁDA MILIČNÁ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 13, ISBN 80-89018-63-7 
  4. ↑ Čaplovič, Miloslav (2004), „Československá armáda a Slovensko v rokoch 1918 – 1939“, in Zemko, Milan, Slovensko v Československu (1918 – 1939), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 241-289, ISBN 80-224-0795-X 
Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.