Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu, ale namiesto toho absolvoval v roku 1940 u profesoraJanka Borodáča Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako poslucháč akadémie sa stal v roku 1938 členom činohry SND (v rokoch 1953 - 1963 bol šéfom činohry).
So svojím zamatovo hebkým hlasom bol uznávaným recitátorom. Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - Sám vojak v poli (1965), Živý bič (1966), Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Canarisova krvavá hviezda, Príbehy z lepšej spoločnosti, Naši synovia, Desatinka citu.
Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg VŠMU (od roku 1962 docent). Bol politicky angažovaným umelcom: v rokoch 1968 - 1975 bol kandidátom, od roku 1976 členom ÚV KSS. Pôsobil ako predseda ZSDU (1970 - 1972 a 1982 - 1986).
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec.
