Autor významného právneho diela Syntagma kata stoicheion.[1][2] Býva označovaný za „poslednú významnú autoritu [pravoslávneho] kánonického práva byzantskom období“[3].
Život
O jeho živote sa veľa nevie. Pôvodne bol mníchom na Athose[4], neskôr v solúnskom kláštore Peribleptos[2].
Mená
starogr.Ματθαῖος Βλάσταρης – Matthaios Blastares[5][6][2], iný prepis Matthaios Blastarés
novogr.Mattheos Vlastaris alebo Mataíos Vlástaris[7]
iné tvary druhého mena: Βλάσταρις[1] – Blastaris (starogr.) / Vlastaris (v neskorej byz. výslovnosti a novogr.)
lat.Matthaeus Blasterus[8], Matthaeus Blastaris alebo Matthaeus Monachus[9][10]
gr.Σύνταγμα κατὰ στοιχεῖον[13] alebo aj Syntagma Katastichion[11]
lat.Syntagma alphabeticum[2][14][15], v preklade Abecedná príručka, niekedy len Alphabeticum[9], či Syntagma Canonum[16], Syntagma[4] či celým názvom Syntagma alphabeticum rerum omium, quae in sacris divinisque canonibus comprehenduntur, elaboratum partier et compositum per minimum ex hieromonachis Matthaeum Blastarem[17]
Napísané bolo v roku 1335.[4] Šlo o zbierku civilných i cirkevných zákonov (nomokánon). Dielo sa skladá z 24 častí, pričom tie sú ďalej rozdelené na kapitoly a tie na nižšie podcelky, ktoré sa zaoberajú určitou oblasťou (napr. krádeže, závety, diakoni, spravodlivosť, cirkevné procesy,...).[1][17] Zoradené sú v abecednom poradí. Šlo o prvý pokus zladenia sústav oboch právnych poriadkov. Ako autor signalizuje, jeho cieľom bolo zozbierať všetky zákony a interpretovať ich. Jeho komentárov je však pomenej a nerozlišoval medzi vlastnými a schóliami klasických komentátorov..[3] Jeho prameňmi boli mnohé právne zbierky. Z (prevažne) civilnoprávnych zbierok šlo o justiniánskeDigesta, Codex Iustiniani, Baziliky a početné cisárske novely. Z cirkevnej oblasti Nomokánon 14 titulov či komentáre Ióanna Zónara a Theodóra Balsamóna. Zbierka bola veľmi obľúbená a za vlády Štefana Uroša IV. bola preložená do srbčiny,[2][1] neskôr aj do bulharčiny (15. stor.), ruštiny (16. stor.) a novogréčtiny.[18][15] Do 18. storočia bolo dielo uznávané ako štandardný výraz pravoslávneho kánonického práva. Pomohlo vytvoriť slovanskú obyčaj týkajúcu sa pravidiel procesného práva, ako aj zákony upravujúce štátnu ochranu chudobných a prenasledovaných.[15]
kratšie synopsie cirkevného práva, index latinských právnych termínov[1]
teologické práce proti Latiníkom (Vyvrátenie omylov Latiníkov) a odporcom palamizmu (hésychazmu)[2]
↑ abCANON LAW. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 101.
↑The History of Byzantine and Eastern Canon Law to 1500. Ed. Wilfried Hartmann a Kenneth Pennington. Washington, D.C. : The Catholic University of America Press, 2012. ISBN 978-0-8132-1679-9, 0813216796. S. 186.
↑ abBEVERIDGE, William. The Theological Works of William Beveridge, D. D. Sometime Lord Bischop of St. Asaph. Oxford : John Henry Parker, 1848. S. xliii.
↑GEBHARDT, Oscar von; HARNACK, Adolf von; ZAHN, Theodor. Patrum Apostolicorum Opera: Textum Ad Fidem Codicum Et Graecorum Et Latinorum Adhibitis Praestantissimis Editionibus. Lipsiae : J. C. Hinrichs, 1876. S. XLII.
↑ abBOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 205.
↑ abBlastares, Matthew. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. Ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 214.
↑BLASTARES, MATTHAEUS. In: Dictionary of Greek and Roman biography and mythology. London : Walton and Maberly, 1861. S. 493.
↑THOMPSON, Sir Edward Maunde. Handbook of Greek and Latin Palæography. London : K. Paul, Trench, Trubner & Company, 1893. S. 180.
↑ abMEEHAN, Andrew B. Matthew Blastares. In: Catholic Encyclopedia. Vol. 2.. New York : Robert Appleton Company; The Encyclopedia Press, 1911. [Cit. 2021-02-06]. Dostupné online. S. 596.