Marián Blaha KCHS (narodený ako Jakub Marián Blcha, priezvisko zmenené v roku 1915; * 10. júl 1869, Liptovský Hrádok[1] – † 21. august 1943, Svätý Kríž nad Hronom) bol slovenský rímskokatolícky biskup, od roku 1920 diecézny biskup banskobystrickej diecézy.
Životopis
Študoval na gymnáziu v Levoči, kde aj zmaturoval. Štúdium teológie ukončil v roku 1892 v Spišskej Kapitule. Za kňaza ho 29. júna 1892 vysvätil spišský biskup Pavol Smrečáni. Po vysviacke pôsobil rok ako kaplán v Ždiari. Od 29. júna 1893 do 30. októbra 1895 bol kaplánom v Nižných Ružbachoch následne sa stal kaplánom v Kežmarku. Do roku 1903 pôsobil ako vychovávateľ v rodine grófa Andreja Zamoyského na zámku v Starej Ľubovni.[2]
V rokoch 1913 – 1919 bol hlavným tajomníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
Po úmrtí spišského biskupa Alexandra Párvyho 24. marca 1919 bol 4. augusta 1919 kapitulou zvolený za kapitulárneho vikára Spišskej diecézy.[2]
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR bolo treba urýchlene riešiť otázku biskupov na Slovensku. Nitriansky biskup Viliam Batthyány a banskobystrický biskup Wolfgang Radnai boli vypovedaní z územia ČSR. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Väčšia časť ostrihomskej arcidiecézy sa stala súčasťou ČSR a arcibiskup János Černoch zostal v Ostrihome.
V tejto situácii pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 13. novembra 1920 vymenoval prvých troch slovenských biskupov – Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo. Všetkých troch vysvätil 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara, hlavnými spolusvätiteľmi boli neskorší pražský arcibiskup Karel Kašpar a pražský pomocný biskup Antonín Podlaha.[3]
Začiatok októbra 1924 otvoril zaniknuté biskupské lýceum v Banskej Bystrici. Bol spoluzakladateľom HSĽS, podporoval jej ideológiu a politiku. Pôsobil najmä v kultúrno-umeleckej oblasti, ktorú ovplyvňoval v klerikálnom duchu. Bol funkcionárom viacerých kultúrnych, literárnych a umeleckých spolkov. Od roku 1921 bol predsedom Spolku sv. Vojtecha a od roku 1926 predsedom Matice slovenskej.
Od roku 1938 kvôli ťažkej chorobe sa postupne stiahol z verejného života. 14. júna 1941 bol do funkcie biskupa koadjútora menovaný Andrej Škrábik, ktorý od augusta 1941 fakticky prevzal správu diecézy. Marián Blaha zomrel 21. augusta 1943 vo Svätom Kríži nad Hronom (dnešný Žiar nad Hronom). Pochovaný bol v miestnej biskupskej krypte pod farským Kostolom Povýšenia svätého Kríža.[4]
Pamiatky
- portrét od G. Angyala (olej) v banskobystrickej biskupskej rezidencii
Referencie
- ↑ záznam o narodení a krste v matrike farnosti Liptovský Hrádok
- ↑ a b BRENDZA, Gabriel; KOLLÁR, Pavol; LACKO, Richard. Banskobystrickí biskupi. In: LACKO, Richard, a kol. Banskobystrické biskupstvo : Cestou Cirkvi je človek…. Banská Bystrica : Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2011. ISBN 978-80-88937-46-3. S. 137 – 212.
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-10-07, [cit. 2013-02-19]. Stránka Bishop Marián Bláha †. (angl.)
- ↑ KOLLÁR, Pavol. Stručné dejiny Banskobystrického biskupstva [PDF]. Biskupstvo Banská Bystrica, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Literatúra
Ocenenia a vyznamenania
Vatikán:
- 1930
![]()
Rád Svätého hrobu (Ordo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani), „Komtur“ – KCHS
Externé odkazy
Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
