Za svojho života Brezovský nevydal žiadny samostatný album, jeho hudba sa začala šíriť medzi poslucháčmi až po jeho smrti najmä zásluhou jeho otca Aliho, ako aj blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu.
Prvým hudobným zoskupením, v ktorom Brezovský účinkoval, bola detská skupina Kamaráti. Počas štúdia na Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela. Založil tiež progrockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punkrocková skupina Avanavany. Poslednými kapelami, s ktorými Brezovský hrával, boli New Romantic Band a bezmenné zoskupenie pod vedením Romana Andora.
Jeho najbližším spolupracovníkom bol generačne spriaznený priateľ a hudobník Oskar Rózsa, ktorý neskôr produkoval album Hrana obsahujúci výber z Brezovského artrockovej tvorby, a koncertný album Hrana: Live 2012. Brezovského skladbu „Venované nešťastiu“ v júni 1999 zaradil Rózsa aj do programu svojho vysokoškolského absolventského koncertu s filharmóniou, ktorú dirigoval.[1]
Pozostalosť a odkaz
Brezovského hudobná pozostalosť podľa slov jeho otca obsahuje dielo v rozsahu 16 CD, na ktorých je zachytená jeho artrocková tvorba pre amatérsku skupinu zo skúšok. Sú tu tiež koncertné nahrávky i jeho hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenal na magnetofónovú pásku. Rózsa v roku 1999 uviedol, že materiálu je na desať platní, päť symfónií a šesť muzikálov.[1]
Prierez jeho kompozícií v oblasti populárnej hudby je zachytený na neoficiálnom štúdiovom dvojalbume Chcem byť sám (1994), ktorý krátko po Marekovej smrti zostavil pre najbližších jeho otec Ali Brezovský.[4]
Okrem skladieb na vydaných albumoch a zrealizovaných scénických projektoch je známych jeho niekoľko ďalších piesní: „Myška Iveta“, „Kamarát“, „Diaľky sú blízko“, „Rock 'n' Roll“, „Tak sa stále pýtam“, „Trocha radosti“, „Hľadáme“, „Chýbam“ či „Rieka“. Brezovský ako člen detského zboru spieva i v znelke náučného televízneho pásma pre deti a mládež S batohom cez hory (1983), ktorej autorom je jeho otec Ali.
Pamiatke Mareka Brezovského je venovaná skladba „Neni toho vela“ (sic) v buklete albumu Whisky (1999) od speváka Whiskyho. Spevák Richard Müller mu v buklete svojho albumu 33 (1994) venoval pieseň „Otčenáš“. Zmienku o Brezovskom možno nájsť i v texte ku skladbe „Smrť“ na albume Štvorka (2014) od skupiny Slobodná Európa.[5] V marci 2014 mal premiéru dokumentárny filmHrana: 4 filmy o Marekovi Brezovskom, ktorý nakrútil režisér Patrik Lančarič.
Oskar Rózsa od roku 2010 pravidelne prezentuje Brezovského pesničkovú tvorbu prostredníctvom koncertov pod hlavičkou projektu HRANA. Jeho komornú a orchestrálnu hudbu sprístupňuje publiku na vystúpeniach s názvom Venované nešťastiu. V Banskej Štiavnici organizuje trojdňový minifestival Vietor zahŕňajúci obe uvedené zložky, ako aj premietanie zmieneného biografického diela. Rózsa zároveň kontinuálne pripravuje na vydanie ďalší hudobný materiál z archívu zosnulého skladateľa.
Diskografia
LP
Štúdiové:
Hrana (1999) – s Oskarom Rózsom / ako projekt HRANA
Komorná hudba (2004) – obsahuje aj koncertné skladby