Rozloženie národností v Rakúsko-Uhorsku v roku 1911Pamätník pripomínajúci odvlečenie 1 462 detí z územia Slovenska do Maďarska na cieľavedomé odnárodňovanie. Umiestnený je na budove Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave
Maďarizácia (doslova: pomaďarčovanie) alebo zastarano maďarizmus ako špecifický historický termín je súbor opatrení, postupov a snáh vlády, ale aj ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 18. storočia, so zvýšenou intenzitou po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.
Štatistické údaje zo sčítaní 1880-1930
Dané štatistické údaje z uhorských a československých sčítaní ukazujú, že vo viacerých slovenských obciach, ktoré sa nachádzali v čisto slovenskom etnickom prostredí, a kde v roku 1880 Maďari žili len v malom množstve, alebo takmer vôbec, tvorili podľa sčítania v roku 1910 už väčšinu obyvateľstva. Navyše ich počet významne vzrástol aj v mestách, ktoré si ešte v roku 1910 zachovávali nemaďarskú väčšinu. Bolo to spôsobené niekoľkými faktormi - ako preferencia maďarského jazyka kvôli kariére, vysťahovalectvo, časté zastrašovanie a dokonca falšovanie výsledkov sčítania. Ukázalo sa to po roku 1918, keď v mnohých obciach Slovenska náhle poklesov počet Maďarov takmer na nulu.
údaje: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Obce s maďarskou absolútnou väčšinou v roku 1910
okres
obec
1880
1890
1900
1910
1921
1930
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Galanta
Gáň
23
6,5
38
7,9
90
18,1
270
53,3
84
14,7
55
8,2
Komárno
Dulovce
125
12,7
242
26,1
317
30,6
1 050
88,7
922
70,7
56
3,7
Levice
Dolný Pial
320
29,1
298
31,3
453
39,6
883
65,6
225
16,7
221
15,6
Levice
Plavé Vozokany
91
13,0
98
12,9
348
44,0
866
92,9
74
7,5
24
2,2
Levice
Santovka
327
47,3
506
67,3
517
68,0
624
77,6
114
14,2
101
10,0
Nitra
Nová Ves nad Žitavou
69
9,2
171
18,2
182
18,4
791
68,1
47
4,0
17
1,3
Nitra
Tajná
89
27,1
136
36,3
106
25,4
373
91,4
21
5,4
8
1,9
Nové Zámky
Branovo
124
29,3
76
19,9
246
58,3
261
63,3
25
5,4
4
0,6
Nové Zámky
Jasová
149
15,1
201
20,3
582
54,0
881
76,9
522
39,2
202
13,4
Nové Zámky
Kolta
660
45,5
925
62,3
1 133
75,5
1 071
69,3
780
46,5
421
20,2
Šaľa
Šaľa
1 331
31,9
2 564
59,3
2 622
55,1
4 299
87,9
2 083
39,7
1 595
27,2
Krupina
Dudince
63
20,3
94
29,3
101
35,9
166
54,2
31
9,7
80
22,7
Lučenec
Halič
167
13,3
254
19,6
456
39,8
637
50,9
221
18,3
50
3,5
Revúca
Jelšava
1 127
41,3
1 092
45,1
2 167
77,7
2 289
80,4
501
17,8
255
7,3
Revúca
Rákoš
6
1,3
13
2,9
209
29,7
616
68,7
142
17,6
71
8,9
Veľký Krtíš
Malá Čalomija
102
37,4
120
39,6
100
36,0
178
59,9
33
11,9
79
27,5
Veľký Krtíš
Malý Krtíš
46
20,4
79
32,5
68
31,2
179
58,1
14
6,0
32
12,4
Veľký Krtíš
Obeckov
143
29,6
179
36,2
203
40,9
249
51,2
183
39,8
53
10,5
Vranov n.T.
Tovarné
6
1,3
36
6,7
49
9,4
303
54,9
16
3,1
0,0
Košice 1
Košice - Staré Mesto
10 215
37,9
14 679
49,4
26 323
64,3
33 813
75,1
11 428
21,2
11 575
16,3
Košice 2
Košice - Poľov
27
5,1
31
5,9
102
17,0
288
52,4
67
11,1
4
0,6
Košice 2
Košice - Šaca
61
11,5
54
10,2
75
14,0
427
74,8
97
16,7
25
3,8
Košice 4
Košice - Šebastovce
75
24,5
73
23,6
41
10,9
222
62,7
12
3,4
14
3,6
Košice okolie
Čaňa
454
43,5
454
46,1
1 142
83,7
824
57,8
39
2,7
54
3,1
Košice okolie
Gyňov
22
7,2
22
7,7
47
14,0
211
60,1
1
0,3
1
0,3
Košice okolie
Haniska
251
26,2
239
24,6
444
40,3
711
65,7
118
12,1
80
7,1
Košice okolie
Hodkovce
11
4,4
18
7,1
116
48,3
177
81,9
160
76,9
0,0
Košice okolie
Nižný Čaj
82
42,5
54
31,0
34
16,4
130
59,6
14
6,9
11
4,3
Košice okolie
Nováčany
10
1,9
55
12,3
31
6,8
297
71,1
32
8,2
19
4,4
Košice okolie
Paňovce
136
23,5
167
30,7
302
58,6
471
95,0
45
11,1
60
14,2
Košice okolie
Rákoš
121
48,4
123
48,2
172
72,0
130
65,3
56
25,2
38
15,1
Košice okolie
Ruskov
141
23,8
74
11,7
77
11,8
397
54,8
8
1,2
1
0,1
Košice okolie
Slančík
82
42,9
84
32,9
157
55,5
161
68,8
83
36,1
29
10,0
Košice okolie
Šemša
37
7,5
21
4,7
367
73,1
355
84,7
230
55,6
27
6,8
Košice okolie
Štós
24
2,2
51
4,8
138
12,4
853
82,6
366
35,8
107
9,1
Rožňava
Ardovo
53
17,5
282
94,0
322
99,4
349
95,1
249
78,8
85
27,2
Rožňava
Dlhá Ves
77
15,0
499
86,8
529
98,0
560
100,0
499
85,7
106
18,2
Trebišov
Brezina
245
41,0
347
56,5
401
64,4
487
69,7
37
5,9
10
1,3
Trebišov
Cejkov
153
15,0
115
11,6
859
84,2
905
87,9
92
8,5
25
2,1
Trebišov
Čerhov
124
28,1
193
36,8
452
74,3
372
80,9
24
4,3
32
4,9
Trebišov
Hraň
445
44,9
555
59,4
553
48,6
1 130
90,6
367
30,1
331
25,5
Trebišov
Hrčeľ
131
32,6
181
38,1
285
57,0
413
78,2
41
8,3
17
3,1
Trebišov
Kašov
36
10,6
16
3,9
417
96,3
222
50,9
44
9,9
0
0,0
Trebišov
Kožuchov
76
24,4
176
52,7
200
62,7
210
76,1
4
1,3
0
0,0
Trebišov
Stanča
21
5,0
21
5,1
28
6,3
226
51,0
7
1,4
1
0,2
Trebišov
Veľaty
100
13,4
240
33,9
756
95,9
379
53,6
72
9,9
9
1,2
Trebišov
Veľká Tŕňa
266
44,8
666
99,4
349
46,5
592
77,7
535
79,3
207
27,6
Trebišov
Zemplínske Jastrabie
114
18,9
123
20,8
405
70,1
397
70,6
92
15,3
10
1,6
Trebišov
Zemplínsky Branč
143
31,4
156
45,3
156
35,1
282
65,9
40
8,8
46
9,4
Obce s významným nárastom Maďarov v roku 1910
okres
obec
1880
1890
1900
1910
1921
1930
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Maďari
%
Bratislava 1
Bratislava - Staré Mesto
7 270
15,1
10 433
19,9
20 102
30,5
31 705
40,5
9 029
23,4
18 890
15,3
Galanta
Šintava
340
21,3
233
13,3
255
13,5
1 039
48,6
30
1,2
6
0,2
Hlohovec
Leopoldov
285
23,9
21
3,6
149
19,6
910
48,4
180
8,7
61
2,3
Zlaté Moravce
Zlaté Moravce
764
23,0
878
24,0
1 480
36,7
2 209
49,1
474
9,9
257
5,1
Revúca
Chyžné
43
6,3
18
3,1
33
5,5
293
46,7
21
3,7
6
1,1
Žiar nad Hronom
Kremnica
268
3,1
527
5,7
861
18,7
1 527
31,8
402
8,4
136
2,5
Bardejov
Bardejov
220
3,7
363
6,0
1 017
14,0
2 200
28,3
177
2,2
132
1,4
Humenné
Humenné
611
13,9
1 009
22,2
1 532
32,0
1 906
36,7
300
6,2
77
1,2
Levoča
Levoča
627
9,0
1 056
15,9
1 670
20,5
2 411
30,8
466
6,0
280
3,1
Prešov
Prešov
2 252
16,4
2 982
21,1
5 882
32,0
8 502
42,1
2 051
9,6
968
3,7
Košice-okolie
Vyšný Medzev
10
0,7
47
4,4
248
17,6
592
37,6
297
19,5
168
10,0
Rožňava
Dobšiná
358
6,4
335
7,2
746
14,6
1 739
34,6
353
7,6
247
5,3
Michalovce
Michalovce
872
12,7
1 763
23,4
2 818
34,6
4 584
48,4
1 006
9,7
469
3,6
Michalovce
Palín
190
21,9
279
27,4
491
45,2
520
46,4
91
8,6
86
8,0
Spišská N.V.
Krompachy
29
1,5
67
3,7
1 280
27,1
2 560
40,1
1 089
19,5
123
2,9
Spišská N.V.
Spišská Nová Ves
569
7,6
786
10,7
2 220
23,9
3 494
33,2
1 089
9,9
618
5,0
Trebišov
Trebišov
252
5,7
419
9,0
1 116
22,1
2 368
46,6
299
4,7
164
2,1
Trebišov
Veľké Ozorovce
140
18,8
122
18,9
183
25,1
301
43,1
91
13,9
43
5,8
Kvantifikácia zmeny národnostného zloženia obyvateľstva Uhorska
Podľa výsledkov sčítaní ľudu možno proces maďarizácie demonštrovať na vývine počtu maďarského obyvateľstva v Uhorsku: Podľa jozefínskeho sčítania ľudu z rokov 1785 - 1787 tvorili Maďari len 37,7 % obyvateľstva . Jedným z výsledkov maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie tohto podielu, až napokon v roku 1910 dosiahol podiel Maďarov:
54,5 % vo vlastnom Uhorsku (t.j. bez Chorvátska-Slavónska), čo je stále len polovica obyvateľstva, resp.
Ako vidno cca. 900 rokov bola úradným jazykom latinčina, maďarčina bola úradným jazykom cca. 65 rokov a nemčina 17 rokov.
Treba dodať, že vzhľadom na to, že od začiatku 16. storočia bolo Uhorsko súčasťou rakúskej monarchie so sídlom panovníka vo Viedni, ktorého materinským a dvorným jazykom bola vždy nemčina, a vzhľadom na to, že vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska Bratislave sa komunikovalo prevažne po nemecky, bola nepriamo "druhým" úradným jazykom Uhorska (popri latinčine resp. maďarčine) od 16. storočia vždy aj nemčina.
Za hlavný dôvod maďarizácie sa považuje fikcia jediného politického národa, na ktorej neochvejne lipli maďarskí politickí vodcovia najmä po rakúsko – maďarskom vyrovnaní. Počnúc rokom 1880 upadala národnostná sieť škôl a zvyšoval sa pomer občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Maďarizácia logicky dosahovala najsilnejší účinok v mestách a preto pomaďarčovaniu podliehali najmä Nemci a Židia, teda národnosti, ktoré žili zväčša v mestách. V menšej miere podliehali pomaďarčovaniu Slováci. Omnoho menšie úspechy mala maďarizácia medzi Srbmi a Rumunmi, ktorí sa odlišovali od Maďarov aj nábožensky a ich materské štáty susedili s Uhorskom, čo posilňovalo ich národné povedomie.[4]
Násilná maďarizácia
V rokoch 1874-1892 boli slovenské deti bez rodičov presídlované do "čiste maďarských okresov". [5] Len v rokoch 1887 a 1888 Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok - FEMKE presídlil približne 500 slovenských sirôt. [6]
Maďarizácia mien
Maďarské úrady neustále vyvíjali tlak na všetkých nemaďarov, aby si maďarizovali svoje mená. Ľahkosť, s ktorou sa to dalo urobiť, vyvolala prezývku Korunoví Maďari (cena za zmenu mena bola jedna koruna)[7]. Okrem zmeny priezviska na typicky maďarské, zmena mena zahŕňala prepis mena podľa maďarskej gramatiky (napr. Tiszó namiesto Tiso). Používanie maďarskej konvencie pre mená (najprv priezvisko a potom krstné meno) bolo samozrejmosťou v školstve a úradnom styku (napr. Tiszó József).
V roku 1881 bola v Budapešti založená "Centrálna spoločnosť pre maďarizáciu mien" (Központi Névmagyarositó Társaság). Cieľom tejto súkromnej spoločnosti bolo poskytnúť rady a usmernenia pre tých, ktorí si chcú pomaďarčiť meno. Simon Telkes, ktorý vyhlásil, že „človek môže dosiahnuť prijatie ako pravý syn národa prijatím národného (maďarského) mena“, sa stal predsedom spoločnosti. Spoločnosť začala svoju činnosť reklamnou kampaňou v novinách a rozosielaním listov. Navrhovali aj zníženie poplatkov za zmenu mena. Návrh Parlament prijal a poplatok sa znížil z 5 forintov na 50 grajciarov. Následne sa zmena mien rozbehla (v rokoch 1881 s 1261 a v roku 1882 so 1065 zmenami mien) a pokračovala v nasledujúcich rokoch v priemere s 750 až 850 zmenami mien ročne.[8] V priebehu Bánffyho administratívy došlo k ďalšiemu nárastu, ktorý v roku 1897 dosiahol maximum 6 700 žiadostí a to najmä v dôsledku tlaku orgánov a zamestnávateľov v štátnom sektore. Štatistické údaje[7] ukazujú, že len medzi rokmi 1881 a 1905 bolo pomaďarčených 42 437 mien. Súčasne počas celého obdobia 20. storočia prebiehala aj dobrovoľná maďarizácia nemeckých alebo slovanských mien. Podľa maďarskej štatistiky[9] a vzhľadom na obrovský počet asimilovaných osôb medzi 1700 a 1944 (~ 3 milióny) bolo medzi rokmi 1815 až 1944 celkovo pomaďarčených 340 000 až 350 000 mien hlavne v majoritne maďarsky hovoriacich oblastiach.
Maďarizácia miestnych pomenovaní
Spolu s maďarizáciou osobných mien a priezvisk bolo tiež bežné používanie maďarských foriem miestnych pomenovaní namiesto viacjazyčného používania. Pre miesta, ktoré neboli v minulosti známe pod maďarskými názvami, boli vymyslené nové maďarské mená a používané v administratíve namiesto pôvodných nemaďarských mien. Príklady miest, ktorých pôvodné nemaďarské mená boli takto nahradené maďarskými názvami, sú napríklad: Svidník - Felsővízköz, Sztarcsova - Tárcsó (srbsky Starčevo), Lyutta - Havasköz (rusínsky Lyuta, Ukrajina), Bruck - Királyhida (Bruck an der Leitha, Rakúsko) (hoci Bruck a Királyhida boli dve samostatné mestá oddelené riekou Leitha). [10]
Chronologický vývoj uhorského školstva s ohľadom na maďarizáciu
1868 – zákon ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách (na základných – ľudových školách sa začalo vyučovať povinne maďarsky od roku 1879).[11][12][13]
1874 – 1875 – vláda Kolomana Tiszu zatvorila tri konfesijné slovenské gymnáziá. Vyššie evanjelické v Revúcej, nižšie evanjelické v Turčianskom Svätom Martine a nižšie katolícke v Kláštore pod Znievom[14], čím zanikli všetky slovenské stredné školy. V apríli 1875 bola zatvorená aj Matice slovenská. Jej budovu a všetok majetok zhabala maďarská vláda. Neskôr ho odovzdala Hornouhorskému maďarskému vzdelávaciemu spolku (FEMKE).[6]
1879 – zákon 1879:XVIII. ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na základných školách.[15][16][17]
1891 – zákon 1891:XV. ukladá povinnosť obciam zriaďovať opatrovne pre malé deti (maďarsky „óvoda“, v súčasnej slovenčine škôlka).[18][19][20].
1902 – nariadenie ministra Vlašiča (Vlassicz) [20] Povinnosť vyučovať maďarský jazyk na školách v rozsahu 17 až 24 hodín týždenne.[21][22][23].
január 1907 – gróf Apponyi reaguje na prejav slovenského poslanca Bellu slovami:
„
Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar.
V roku 1883 vydal Gusztáv Beksics štúdiu o postupe a perspektívach maďarizácie "Magyarosodás és magyarositás" (Maďarizácia a pomaďarčovanie). V úvode označuje Bélu Grünwalda za svojho "výborného priateľa". Vyjadruje svoj názor, že oblastiach, v ktorých nemaďarské národnosti tvoria absolútnu väčšinu, nebude pomaďarčovanie možné uskutočniť. To sa podľa neho vzhľadom na štatistické údaje fakticky týka len takýchto oblastí obývaných Slovákmi a Rumunmi, pretože Nemci sú v Uhorsku roztrúsení a sú dokonca spojencami Maďarov pri maďarizácii iných etník, Srbov a Rusínov je príliš málo a (ako uvádza neskôr v texte) Židia sa masovo pomaďarčujú a takisto pomáhajú maďarizácii.
Napríklad vo vzťahu k Slovákom, ktorých v celej práci považuje za vôbec najťažšie maďarizovateľné etnikum v Uhorsku, autor upresňuje:
Za "nedobytné" (meghódithatatlan) od Slovákov považuje župy Orava, Liptov, Nitra, Trenčín, Turiec, Zvolen a Šariš. Dôvodom je konkrétne fakt, že Orava vykazuje 75 901 Slovákov a 355 Maďarov; Liptov 67 554 Slovákov a 1438 Maďarov; Nitrianska župa 263 644 Slovákov a 54 564 Maďarov; Trenčianska župa 222 786 Slovákov a 2576 Maďarov; Turiec 33 951 Slovákov a 1066 Maďarov; Zvolenská župa 92 863 Slovákov a 2669 Maďarov; a Šarišská župa 116 000 Slovákov a 4222 Maďarov.
Naopak "Slovači možno vziať" (a tótságtól el lehet venni) župy Tekovskú (78 873 Slovákov a 41 848 Maďarov a 16 834 Nemcov), Bratislavskú (133 580 Slovákov a 108 918 Maďarov a 54 370 Nemcov), Zemplínsku (118 524 Maďarov a 101 000 Slovákov a 12 971 Nemcov) a Užskú župu (39 000 Maďarov a 37 000 Slovákov).
Na Spiši je "rozsiahly početný nemecký element uprostred Slovákov priekopníkom pomaďarčovania".
Abovská, Gemerská a Boršodská župa patrí už prevažne Maďarom.
Za úspešne fungujúce nástroje maďarizácie v Uhorsku (popri vplyvu niektorých miest, v ktorých prevažujú Maďari) považuje autor najmä súdnictvo, verejnú správu, železnicu a školstvo.
Autor konštatuje, že hoci je v Uhorsku len 44 % Maďarov, v mestách ich je podľa neho až 63 %, z remeselníkov je ich 49 % a z obchodníkov 54 %, z čoho vyplýva, že maďarizácia je podľa neho tak povediac na dobrej ceste. Následne však priznáva, že maďarskosť priemyslu a obchodu je dôsledkom maďarizácie Židov, teda spomínaných 49 % a 54 % sú z veľkej väčšiny v skutočnosti len pomaďarčení Židia. Na porovnanie: Slovákov je podľa neho v Uhorsku 13 %, v mestách je ich 7 %, z remeselníkov je ich 15 % a z obchodníkov 9 %.
Autor považuje národnostné zloženie miest všade na svete, aj v Uhorsku, za kľúč k ovplyvňovaniu národnostného zloženia krajín. Rozoberá preto najmä štatistiku zmeny národnostného zloženia miest za posledných 50 rokov (t.j. od 30. rokov 19. storočia do roku 1880):
Maďarizácia hlavného mesta prebieha úspešne: Budín mal v roku 1821 „25 228 obyvateľov, z čoho iba pár sto Maďarov, 1100 Rácov [rácz[pozn 1]] a zvyšok tvorili Nemci“. Pešť mala v roku 1829 „62 471 obyvateľov z čoho bolo 1200 Maďarov, rovnako veľa Slovákov, 650 Rácov, 259 Grékov, 100 Rumunov.“ Budín a Pešť mali teda začiatkom 30. rokov 19. storočia spolu 87 669 obyvateľov, z toho iba pár tisíc Maďarov. V roku 1880 však už "mala Budapešť 360 551 obyvateľov. Z toho bolo 198 742, čiže viac ako polovica Maďarov, 119 902 Nemcov, 21 581 Slovákov, 408 Rumunov a 1756 Srbov-Chorvátov [szerb-horvát]". Z toho vyplýva, že počet Maďarov "vzrástol deväťdesiatnásobne", i keď..."aj Slováci zaznamenali výrazný vzostup, čo sa vysvetľuje výstavbou" [Budapešti].
V Bratislavskej župe v 30. rokoch z 5 slobodných kráľovských miest bolo 1 nemecké a 4 slovensko-nemecké, žiadne nebolo (ani len do značnej miery) maďarské. V roku 1880 v tejto župe už nie je ani jedno nemecké či slovensko-nemecké mesto. Napríklad:
V Bratislave v roku 1830 sa v divadlách hralo výlučne po nemecky, vyučovací jazyk bola nemčina (na lýceu aj slovenčina, francúzština a angličtina), nie maďarčina (hoci Bratislava vtedy bola sídlom uhorského snemu). Maďari boli iba medzi šľachticmi, honoráciou, kožušníkmi, gombikármi, kováčmi a krajčírmi. V roku 1880 žije už v Bratislave 30 000 Nemcov, 7500 Maďarov a o niečo menej Slovákov.
Trnava bola v 30. rokoch čisto slovensko-nemecké mesto, bez Maďarov. V roku 1880 je v Trnave 1500 Maďarov.
V (ostatných) slovenských oblastiach sa mestá pomaďarčili relatívne slabo: Čísla v roku 1880 sú takéto: Zvolen (2500 Slovákov, 580 Maďarov), Trenčín (2400 Slovákov, 1100 Nemcov, 600 Maďarov), Nitra (3400 Slovákov, 3000 Maďarov, 2000 Nemcov), Košice (10 000 Slovákov, 10 000 Maďarov), Nová Baňa (4000 Slovákov, Maďarov a Nemcov nie je ani sto), Banská Štiavnica a Banská Belá (11 600 Slovákov, 1500 Maďarov, 1500 Nemcov), Skalica (4400 Slovákov, 83 Maďarov, 363 Nemcov), Modra (vyše 3000 Slovákov, pod 200 Maďarov, 800 Nemcov), Levoča (3000 Slovákov, 600 Maďarov, 2100 Nemcov). Autor dodáva: „Pravda, v [spomínaných] mestách slovenských oblastí, v ktorých je maďarský element akokoľvek malý, aj to sa pokladá za prínos, lebo pred polstoročím [t.j. v 30. rokoch 19. stor.] tam Maďari neboli“.
V Zadunajsku (t.j. dnešnom západnom Maďarsku a Burgenlande) je maďarizácia najzreteľnejšia. V 30. rokoch z 8 slobodných kráľovských miest boli 2 čisto nemecké, 3 maďarsko-nemecké, 2 nemecko-maďarské, 1 maďarsko-nemecko-bosniacke; ďalej tu boli 2 maďarsko-nemecké biskupské mestá a spomedzi 214 mestečiek bolo 110 maďarských, 43 nemeckých, 12 chorvátskych, 7 slovinských, 14 maďarsko-nemeckých, 3 maďarsko-chorvátske atď. V roku 1880 už v Zadunajsku nie je ani jedno čisto nemecké mesto alebo mestečko. Konkrétne napríklad:
Győr a Szombathely boli v tridsiatych rokoch ešte prevažne nemecké mestá, v roku 1880 už sú takmer čisto maďarské.
Sopron bol v 30. rokoch čisto nemecké mesto, v roku 1880 je z 23 000 obyvateľov už 5 000 Maďarov.
Pécs mal v 30. rokoch väčšinu obyvateľstva Nemcov, a počet Maďarov a Bosniakov sa im takmer vyrovnal, v roku 1880 je z 28 700 obyvateľov už 20 400 Maďarov, 5 000 Nemcov, 348 Chorvátov a 435 Slovákov.
V Níreďháze sa držia Slováci: Popri vyše 13 000 Maďaroch tam žije 8600 Slovákov.
Debrecín sa zo všetkých miest Uhorska pomaďarčil najlepšie.
Segedín sa tiež úspešne pomaďarčil ("Poldruha tisíca Nemcov, ktorí tu žijú, vie po maďarsky. Slováci sa tu celkom pomaďarčili.")
V srbských oblastiach je maďarizácia takisto úspešná, napr.:
Subotica mala v 30. rokoch 2/3 Srbov, 1/3 Maďarov a Nemcov. V roku 1880 je takmer polovica (30 075 osôb) tvorená Maďarmi, 26 637 je Srbov, zvyšok sú Nemci a Slováci
Nový Sad v 30. rokoch takmer nemal Maďarov. V roku 1880 v meste bolo 6 500 Maďarov, takmer 9 000 Srbov a 5 000 Nemcov.
Na prevažne maďarské mestá sa podarilo pretvoriť aj mestá Baja a Zenta.
Príklady úspechov maďarizácie z rumunských oblastí:
Temešvár mal v 30. rokoch takmer výlučne nemecko-rumunsko-srbské obyvateľstvo (takmer bez Maďarov). V roku 1880 je z 33 000 obyvateľov 18500 Nemcov, 7300 Maďarov, 2200 Rumunov, 1700 Srbov.
Arad mal v 30. rokoch prevažne nemecko-rumunské obyvateľstvo, Maďari tvorili menšinu. V roku 1880 už v meste bolo 19 800 Maďarov, 5 300 Nemcov, 6 400 Rumunov a 1 600 Srbov.
Oradea mala v 30. rokoch polovicu obyvateľov Maďarov, neznámy počet Nemcov a 3600 Rumunov. V roku 1880 už v meste žilo 26 600 Maďarov, 1 000 Nemcov a len 2 000 Rumunov.
Citáty
„
Toto utláčanie Slováci preto nesú a niesli tak zle, lebo Maďari pre svoju hegemóniu nemajú nijaký dôvod len moc. Nemci nám Čechom môžu ukazovať na svoju literatúru a veľkosť – avšak ani jedno, ani druhé Maďari nemajú. Kultúrny stav maďarského ľudu je nižší ako ľudu slovenského a významnejšiu literatúru Maďari nemajú ešte dnes a dokonca žiadnu nemali v dobe Kollárovej. Utláčanie Slovákov má ráz čiste fyzický, odnárodňovanie a pomaďarčenie má preto tak zlé následky kultúrne i mravné.
“
– Česká otázka. Snahy a tužby národního obrození. 2. vydání, str. 55, T.G. Masaryk, Pokrok, Praha, 1908
Poznámky
↑Maďarsky Rác - odvodené od latinského: Rasciani, Natio Rasciana - stredoveké označenie Srbov[30]
Literatúra a externé odkazy
Július Mésároš: Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách, Veda, 2004
Scotus Viator: Národnostná otázka v Uhorsku, 1995 (preklad z angl. originálu Racial problems in Hungary, ktorý je dostupný aj online: RACIAL PROBLEMS IN HUNGARY By SCOTUS VIATOR, London. Archibald and Constable (1908) (po anglicky)))
Gusztáv Beksics: Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá, Bratislava, 2000 (preklad maď. originálu Magyarosodás és magyarosítás különös tekintettel városainkra, Athenaeum R. Társulat, 1883)
Ivan Mrva: Slovensko a Slováci v 2. polovici 19. storočia, 2010
Daniel Rapant: K počiatkom maďarizácie. I. diel. Vývoj rečovej otázky v Uhorsku 1740-1790. (Sp. fil. fak. Bratislava 1927)
Daniel Rapant: Maďarizácia, Trianion, revízia a demokracia, (Prúdy 1930)
Daniel Rapant: K počiatkom maďarizácie. II. diel . Prvé zákony maďarizačné 1790-1792, (Bratislava 1931)
Daniel Rapant: Ilegálna maďarizácia 1790-1840 (1947)
Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok IV : (od konca 19. stor. do roku 1918). Bratislava : Veda, 1986. 535 s.
↑ROMSICS, I. Trianonská mierová zmluva. vyd. Kalligram, Bratislava. 2006. ISBN 80-7149-828-9
↑Nationalities Papers. [s.l.] : Association for the Study of the Nationalities (USSR and East Europe), 1997. Dostupné online. (po anglicky)
↑ abKirschbaum, Stanislav J. A History of Slovakia: The Struggle for Survival. New York: Palgrave Macmillan; St. Martin's Press. March 1995. pp. 136-139.ISBN 978-0-312-10403-0. (anglicky)
↑ abR. W. Seton-Watson, A history of the Roumanians, Cambridge, University Press, 1934, p. 408 (anglicky)
↑ Beksics Gusztav: Magyarosodás és magyarositás külünös tekintettel városainkra, 1883, Budapest, str. 6 (dielo vyšlo aj v slovenskom preklade v roku 2000 v Bratislave pod názvom Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá)
