Mária Antónia bola vychovávaná spolu so svojou staršou sestrou, Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou. Od roku 1767 mali spoločnú vychovávateľku.
Sobášna politika
Dlhé roky medzi sebou bojovali Rakúsko a Prusko. Obdobia vlády Márie Terézie sa týkajú dve dôležité vojny – prvá a druhá sliezska vojna. Rakúskym spojencom v týchto vojnách bolo Anglicko, no to po niekoľkých rokoch bojov bolo vyčerpané finančne aj vojensky. Preto dohodlo s Francúzskom mier, ktorý bola 30. apríla1748Mária Terézia donútená podpísať, a podľa ktorého stratila niekoľko významných oblastí, napríklad Sliezsko, ktoré získal pruský panovník Fridrich II. Mária Terézia sa však tak hospodársky významnej oblasti akou bolo Sliezsko nechcela vzdať, a preto potrebovala nájsť nového spojenca, ktorý by ju podporil v boji proti Prusku. Novým spojencom Rakúska sa stalo práve Francúzsko. Po niekoľkých úspešných rokovaniach bola 1. mája1756 vo Francúzsku spísaná dohoda [1]. Ľudovít XV. podpísal zmluvu 2. mája a Mária Terézia až 19. mája toho roku. Táto zmluva bola navyše ešte upevnená dohodnutým politickým sobášom medzi 12ročnou Máriou Antóniou a Ľudovítom XVI., francúzskym dauphinom.
Výchova a vzdelanie
Od okamihu, keď bolo dohodnuté toto politické manželstvo, sa musela Mária Antónia začať venovať štúdiu. Musela sa naučiť písať po nemecky a francúzsky. Ďalej študovala aj dejepis, hudbu, tanec a musela mať všeobecný prehľad. Keďže Mária Terézia podporovala u všetkých svojich detí vzdelanie, na kráľovskom dvore bolo veľa učiteľov a vychovávateľov. Jej vychovávateľom sa stal pán Vermond. Hoci bola od útleho detstva vychovávaná s tým, že sa stane manželkou kráľa Francúzska, štúdiu sa veľmi nevenovala.
Francúzska kráľovná
Sobáš a odchod do Francúzska
Mária Antoinetta s deťmi
19. apríla1770, teda keď mala Mária Antónia štrnásť rokov, sa konala svadba. Sobáš sa uskutočnil v zastúpení v augustiniánskom kostole vo Viedni. Francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie[1].
21. apríla toho roku sa vydala Mária Antónia na cestu do Francúzska. Cestou na rakúsko-francúzske hranice ju sprevádzala rakúska družina. Na hraniciach medzi Francúzskom a Svätou rímskou ríšou národa nemeckého, kde dorazila 7. mája, sa musela obliecť do nových, francúzskych šiat a všetky osobné veci z domovskej krajiny musela zanechať na hraniciach[1]. Oficiálny svadobný obrad sa konal 16. mája1770 v kráľovskej kaplnke na zámku vo Versailles.
Mária Antoinetta si ťažko zvykala na život na francúzskom dvore, najmä na dvornú etiketu, tak odlišnú od atmosféry vo Viedni. Jedným z problémov bola milenka kráľa Ľudovíta XV., starého otca jej manžela, Madame du Barry, čo bolo niečo nepredstaviteľné na viedenskom dvore. Mária Antoinetta ju ignorovala, a to robilo problémy v rámci dvornej etikety.
Manželov nástup na trón
10. mája 1774 zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XV. a novým kráľom sa stal manžel Márie Antoinetty, Ľudovít XVI. Počas obdobia panovania svojho manžela sa Mária Antoinetta pokúšala zasahovať do politických záležitostí. Podporovala de Choiseulea, ktorý bol predstaviteľ prorakúskej politiky vo Francúzsku. V roku 1784 otvorene podporovala záujmy svojho brata Jozefa II. v spore o Nizozemsko. Takisto zasahovala aj pri výbere ministrov, nechala odvolať de Calonna, a pri ďalšom menovaní uprednostnila Brienna [2] a ďalších svojich obľúbencov akými bola vojvodkyňa de Polignac, kňažná de Lamballe, knieža de Ligne, barón de Besenval, markíz d'Adhémar, vojvoda de Lauzun a iní.
Príčina finančných problémov Francúzska
Mária Antoinetta býva často označovaná ako hlavný vinník bankrotu štátnej pokladnice. Aj preto ju (často neprávom) označovali ako „Madame Déficit“. A to najmä preto, že si dávala dovážať drahé látky, čipky, šperky, usporiadavala nákladné plesy, v kartách prehrávala astronomické čiastky. Hoci náklady na kráľovský dvor sa rovnali desatine ročného štátneho rozpočtu, hlavná príčina bankrotu bolo financovanie amerických kolónií v boji o nezávislosť proti Veľkej Británii. Z veľkej časti môže za obrovský štátny dlh aj neschopnosť vtedajších ministrov a kráľa presadiť zdanenie šľachty, ktorá sa postavila proti vôli kráľa a tým neumožnila uzdravenie sa hospodárstva kráľovstva. Táto situácia potom viedla priamo k Veľkej francúzskej revolúcii.
Mária Antoinetta pripravovala počas francúzskej revolúcie útek celej kráľovskej rodiny do zahraničia. Útek sa uskutočnil 16. júna1791, no už 25. júna ich zatkli vo Varennese a priviedli naspäť do Paríža. 21. januára 1793 bol popravený Ľudovít XVI. a o deväť mesiacov neskôr, dňa 16. októbra1793, bola sťatá v Parížigilotínou aj Mária Antoinetta.
Zomrel za neobjasnených okolností za hrôzovlády, keď bol poslaný na prevýchovu k obuvníkovi Simonovi. Niekedy sa v dejinách označuje aj ako Ľudovít XVII.
.jpg)