Lúčinská kotlina
|
geomorfologická časť Slanských vrchov
|
Okolie Lúčiny
|
Štát
|
Slovensko
|
Regióny
|
Prešovský, Košický
|
Okresy
|
Prešov, Košice-okolie
|
|
Časť
|
Šimonky
|
Hranice
|
Olšavské predhorie, Zlatobanská kotlina, Makovica, Toryská pahorkatina
|
Mestá
|
Lúčina, Červenica, Tuhrina, Opiná
|
Rieky
|
Jedľovec, Oľšava, Olšavka, Lúčinský potok
|
|
Súradnice
|
48°52′59″S 21°26′02″V / 48,883°S 21,434°V / 48.883; 21.434
|
Najnižší bod
|
údolie Oľšavy
|
- poloha
|
južný okraj územia
|
- výška
|
cca 350 m n. m.
|
|
Poloha územia v rámci Slovenska
|
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
|
|
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
Freemap Slovakia: mapa
|
OpenStreetMap: mapa
|
|
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
Lúčinská kotlina je geomorfologickou časťou Šimonky, podcelku Slanských vrchov.[1] Leží v jej južnej časti, v okresoch Prešov a Košice-okolie.[2]
Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Matransko-slanská oblasť → Slanské vrchy → Šimonka → Lúčinská kotlina
***
Kotlina sa nachádza v strednej časti Slanských vrchov a zaberá južnú časť podcelku Šimonka. Južnou časťou leží na okraji pohoria a zo severu ňou vejárovito prúdia potoky, smerujúce do Oľšavy. Najvýznamnejšie sú Jedľovec, Olšavka a Lúčinský potok. Lúčinská kotlina sa rozprestiera v okolí obcí Lúčina, Červenica, Tuhrina a Opiná. Prístup do sídiel zabezpečujú cesty od juhu z Keceroviec, od západu zo Žehne a zo severu cez Zlatú Baňu.[2]
Na východnom okraji susedí Olšavské predhorie, severovýchodným smerom pokračuje podcelok Šimonka geomorfologickou časťou Zlatobanská kotlina. Juhovýchodným smerom nadväzujú Slanské vrchy podcelkom Makovica a južným prechádza krajina do Toryskej pahorkatiny.[1]
Chránené územia
Táto časť Slanských vrchov nie je súčasťou žiadnej veľkoplošnej chránenej oblasti a nenachádza sa tu ani žiadne osobitne chránené územie. Severne, nad obcou Červenica, však leží chránený areál Dubnícke bane.[2]
Turizmus
Lúčinská kotlina slúži najmä ako východiskové miesto do atraktívnejších častí pohoria. Veľkým lákadlom sú blízke opálové bane, relatívne blízko je obec Herľany s jedinečným gejzírom. Východne od kotliny vedie hrebeňom červeno značená Medzinárodná diaľková turistická trasa E3, vedúca z Makovice (981 m n. m.) k rázcestiu pod Šimonkou. Na túto magistrálu sa v rázcestí Za Dubníkom pripája modrý turistický chodník z Červenice.[2]
Referencie
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online.
Pozri aj
|
---|
Podcelky (časti) | | |
---|
Národné prírodné rezervácie | |
---|
Prírodné rezervácie | |
---|
Národné prírodné pamiatky | |
---|
Prírodné pamiatky | |
---|
Chránené areály | |
---|
Chránené vtáčie územia Natura 2000 | |
---|
Územia európskeho významu Natura 2000 | |
---|
Kultúrne a historické pamiatky | |
---|
Rekreačné oblasti | |
---|
Vodné nádrže | |
---|
Osady | |
---|
Vybrané vrchy Slanských vrchov Zoznam vrcholov |
- Šimonka (1 092,0 m n. m.)
- Čierna hora (1 072,7 m n. m.)
- Tri chotáre (1 025,2 m n. m.)
- Makovica (981,4 m n. m.)
- Praporec (961,2 m n. m.)
- Menší vrch (949,9 m n. m.)
- Oblík (924,8 m n. m.)
- Mošník (911,1 m n. m.)
- Veľký Milič (895,0 m n. m.)
- Dubník (874,2 m n. m.)
- Bogota (856,4 m n. m.)
- Ivanov vrch (813,3 m n. m.)
|
---|
Sedlá Slanských vrchov | |
---|
Jazerá Slanských vrchov | |
---|
Stavby v Slanských vrchoch | |
---|