Lužický hřbet
pohorie
Luž - najvyšší vrch pohoria
Štáty	Česko,   Nemecko
Regióny	Liberecký kraj, Úsťanský kraj, Sasko
Nadradená jednotka	Lužické hory
Susedné jednotky	Kytlická hornatina
Podradené jednotky	Hvozdský hřbet Jedlovský hřbet
Najvyšší bod	Luž
- výška	793 m n. m.
- súradnice	50°50′56″S 14°38′49″V / 50,848889°S 14,646944°V / 50.848889; 14.646944
Najnižší bod	Hrádek nad Nisou
- výška	300 m n. m.
Rozloha	90 km² (9 000 ha)
Geologické zloženie	pieskovec, čadič
Poloha pohoria
Wikimedia Commons: Lusatian Mountains
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Lužický hřbet je podcelok, hlavný hrebeň Lužických hôr na severe Česka. Leží v okresoch Děčín, Česká Lípa a Liberec, na hraniciach so Saskom. Najvyšším vrcholom je 793 metrov vysoký Luž, najnižšia poloha dosahuje pri Hrádku nad Nisou 300 m n. m. Hrebeň je široký 3 - 8 km.^[1]

Tvoria ho jednotlivé znelcové a trachytové, vzácnejšie i čadičové kopy, spojené do zreteľného hrebeňa. Vyskytuje sa tu aj pieskovec.

Lužický hřbet (podľa Demko IVA-2A) má dve časti - okrsky Jedlovský hřbet (IVA-2A-a), ktorého najvyšším vrchom je 793 metrov vysoký Luž (najvyšší vrch celých Lužických hôr) a Hvozdský hřbet (IVA-2A-b) s najvyšším vrchom Hvozd (749 m n. m.).^[2] Oba tieto okrsky sa ďalej delia do podokrskov.

Lužický hřbet je ohraničený zlomom lužickej poruchy od vrchu Spravedlnost v okrese Děčín po Horní Sedlo v okrese Liberec. Na východnej strane nadväzuje Ještědsko-kozákovský hřbet, zo severnej strany Zittauer Gebirge v Sasku a na juhu leží Ralská pahorkatina.

Druhým z podcelkov Lužických hôr je Kytlická hornatina (IVA-2B).

Lužický hřbet má 13 vrchov s výškou, presahujúcou 650 m n. m.

• Luž – 793 m
• Pěnkavčí vrch – 792 m
• Jedlová – 774 m
• Hvozd – 749 m
• Weberberg – 710 m
• Bouřný – 703 m
• Konopáč – 676 m
• Tolštejn – 670 m
• Čihadlo – 665 m
• Stožec – 665 m
• Ptačinec – 660 m
• Malý Stožec – 659 m
• Plešivec – 653 m

Celá oblasť Lužického hřbeta spadá pod CHKO Lužické hory. Je tu niekoľko prírodných pamiatok a rezervácií a rad náučných chodníkov.

1. ↑ BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Kytlická hornatina, s. 142.
2. ↑ BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Kytlická hornatina, s. 142.

• Geomorfologické členenie Česka

• Web Lužické hory
• Príroda dečínsky Archivované 2013-10-20 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lužický hřbet na českej Wikipédii.