Lopúch menší

Lopúch menší

Lopúch menší – úbory usporiadané v strapcoch.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Arctium minus
Bernh.[1][2], 1800[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lopúch menší[3] (lat. Arctium minus)[2] je dvojročná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál sa rozprestiera od Makronézie cez severozápadnú Afriku a Európu až po západnú Sibír a Afganistan.[2]

Opis

Lopúch menší je dvojročná bylina, vysoká 50 až 100 cm. Byle sú priame, ryhované, bohato rozkonárené, priamo odstávajúce konáriky sú vlnato chlpaté.[4][5][6]

Listy sú striedavé, stopkaté, s dutými stopkami. Čepele sú v obryse široko vajcovité, na báze srdcovité, celistvookrajové alebo oddialene zubaté, na líci zelené, na rube tenko sivo až bielo plstnaté, neskoršie lysé, najvyššie prechádzajú do kopijovitých listeňov.[4][5][6]

Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je úbor, zdanlivo tvoriaci jeden mnohopočetný kvet. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, so zrastenými korunnými lupienkami. Vytvárajú rúrkokvetý úbor, najčastejšie s červenofialovými kvetmi. Kvety sú dlhšie ako zákrovné listene. Tyčiniek je päť, peľnice sú zrastené do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, redukovaný do chlpatého chocholca, dlhého 1 až 3 mm, ktorý tvorí lietacie zariadenie slúžiace na rozširovanie semien vetrom. Zákrov pozostáva z listeňov, ktoré sú útlo zúbkaté, dlho a tenko končisté, na konci háčikovité. Vnútorné sú kratšie ako vonkajšie.[4][5]

Guľovité úbory s priemerom 10 až 25 mm sú uzavreté, zelené, usporiadané v strapcoch. Stopky úborov sú dlhé 1 až 4 cm. Plodom je hnedastá nažka, veľká 5 až 7 mm.[4][5]

Rozšírenie

Prirodzený areál lopúcha menšieho sa rozprestiera od Makronézie cez severozápadnú Afriku a Európu až po západnú Sibír a Afganistan.[2] Zavlečený je v Kanade, Spojených Štátoch, Brazílii, Uruguaji, v Austrálii, na Novom Zélande a v ruskom Prímorí.[2]

Na Slovensku sa vyskytuje na celom území hojne.[4]

Ekológia

Lopúch menší obsadzuje vhodné stanovištia od nížin po podhorský stupeň. Rastie často na rumoviskách, medziach a v pobrežných krovinách. Obľubuje vlhké, výživné, dusíkaté pôdy. Kvitne od júla do septembra.[4][5] Rozširuje sa hlavne zoochórne – prichytávaním na srsť zvierat, pričom rozširovacou jednotkou je celý úbor.[7]

Význam a využitie

Z usušených koreňov lopúcha menšieho sa získava lopúchový olej (Bardanae oleum), čo je výťažok koreňa v rastlinnom oleji.[8]

Galéria

  • Ryhovaná a načervenalá byľ.
    Ryhovaná a načervenalá byľ.
  • Horná strana listu.
    Horná strana listu.
  • Rez dutou listovou stopkou.
    Rez dutou listovou stopkou.
  • Detail úboru s kvetmi a zákrovom.
    Detail úboru s kvetmi a zákrovom.
  • Detail úboru s rúrkovitými kvetmi (v reze).
    Detail úboru s rúrkovitými kvetmi (v reze).
  • Usporiadanie rúrkovitých kvetov v úbore (zhora).
    Usporiadanie rúrkovitých kvetov v úbore (zhora).
  • Detail nažky s chocholcom.
    Detail nažky s chocholcom.

Referencie

  1. ↑ a b Syst. Verz. Erf.: 154 (1800)
  2. ↑ a b c d e f Arctium minus (Hill) Bernh. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
  4. ↑ a b c d e f Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.
  5. ↑ a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
  6. ↑ a b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 115.
  7. ↑ Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.
  8. ↑ Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.

Iné projekty