Lastovičník väčší

Lastovičník väčší

Lastovičník väčší.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Chelidonium majus
Linné, 1753

Výskyt lastovičníka väčšieho.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trvácna rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Má hrubý valcovitý rozkorenený z vonka červenohnedý, vnútri pomarančovožltý podzemok. Je rozšírený v miernom pásme Eurázie a takisto aj iných kontinentov. Rastlina ma dlhú históriu liečebného použitia, ktorá sa datuje až do staroveku. Obsahuje početné množstvo alkaloidov. Charakteristické žlto-oranžové mlieko sa používa v ľudovom liečiteľstve na odstraňovanie bradavíc.

Opis

Lastovičník dorastá do výšky až 1 metra.[1] Listy sú vajcovité, laločnato vrúbkované, na rube riedko ochlpené. Kvitne od mája do septembra;[2] žlté kvety vyrastajú na dlhých stopkách a vytvárajú okolíky. Po odkvitnutí dozrievajú semená v plodoch, ktorými sú šešuľovité tobolky.[3] Byľ aj listy sa ľahko lámu a na lome vyteká tmavožlté až oranžové mlieko. Celá rastlina je považovaná za jedovatú.

Rozšírenie

Pochádza z Európy, zo Stredomoria. Je tiež široko rozšírený v Severnej Amerike, kde bol privezený osadníkmi pre svoje liečivé účinky pred rokom 1672.[4] V Tatrách sa vyskytuje do nadmorskej výšky 950 m n. m., v Beskydách do približne 600 m n. m. a v Krkonošiach do 850 m n. m.[5]

Rastie na pôdach s vyšším obsahom dusíka a dostatočnou vlhkosťou, najčastejšie pozdĺž ciest a plotov, na rumoviskách, v záhradách a pod.[6]

Liečivé účinky

Žlté mlieko lastovičníka väčšieho

Rastlina obsahuje okrem iných účinných látok alkaloidy izochinolínového typu a deriváty kyseliny kávovej. Odvar z lastovičníka pôsobí proti dráždivému kašľu, uľavuje pri bolestiach spojených s chorobami žlčníka a pôsobí preventívne proti astmatickým záchvatom. Opakovaným potieraním čerstvým mliekom s cytostatickým až leptavým účinkom je možné odstraňovať bradavice a teoreticky aj malé vnútorné nádory. Aj napriek tomu, že je šťava nebezpečná pre oči a vyvoláva silné pálenie, niektorí liečitelia v minulosti aplikovali malé množstvo do očného kútika pri liečbe niektorých zákalov. Historicky boli lastovičníku pripisované mnohé mimoriadne liečivé aj magické účinky a niektorí liečitelia dodnes veria v jeho účinok aj proti niektorým druhom vnútornej rakoviny. Jedovatosť je v literatúre preceňovaná, v praxi je lastovičník bez nežiaducich účinkov miestami používaný do bylinných zmesí.[7]

Referencie

  1. ↑ Szafer W. (red.). Flora Polska. Warszawa - Kraków - Lublin - Łódź : Polska Akademia Umiejętności, 1927. S. 85.
  2. ↑ ČINČURA, F.; FERÁKOVÁ, V.; MÁJOVSKÝ, J.; ŠOMŠAK, L.; ZÁBORSKÝ, J.. Pospolite rośliny środkowej Europy. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Rolnicze i Leśne, 1990. ISBN 83-09-01473-2. S. 96.
  3. ↑ www.klidapohoda.unas.cz Archivované 2020-07-30 na Wayback Machine, vlaštovičník větší, botanický popis
  4. ↑ Chelidonium majus [online]. Flora of America, [cit. 2011-02-18]. Dostupné online.
  5. ↑ Hejný Slavomil, Slavík Bohumil. Květena České socialistické republiky. Praha : Academia, 1988. S. 493 – 494.
  6. ↑ Jakub Mowszowicz. Pospolite rośliny naczyniowe Polski. Warszawa : Państwowe Wydawnictwo Naukowe, 1979. ISBN 83-01-00129-1. S. 111 – 112.
  7. ↑ HOFFMANOVÁ, Eva; JEBAVÝ, František. Rostliny v domácí lékárně. Božkov : Knihkupectví "U podléšky", 1991.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Glistnik jaskółcze ziele na poľskej Wikipédii a Vlaštovičník větší na českej Wikipédii.