Lapidárium (z neskorolat.lapidarium, od lat.lapis – kameň)[1][2] je zbierka kamenných starožitností (plastík a ich zlomkov, architektonických fragmentov z výkopov či poškodených historických stavieb),[3] alebo priestor na úschovu takejto zbierky.[4] Lapidáriá vznikajú pri múzeách alebo pri významných pamiatkach s dlhým stavebným vývojom.[3]
Lapidáriá
Slovensko
V exteriéri Slanického ostrova umenia, stálej expozície Oravskej galérie prístupnej od 15. mája do 15. septembra, sa nachádza lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“.[5]
Rímske lapidárium, ktoré je súčasťou Podunajského múzea v Komárne a obsahuje rímske kamenosochárske pamiatky z 1. – 4. storočia po Kr. a kópie najpozoruhodnejších rímskych plastík z rôznych lokalít Slovenska[6]
Na prízemí Zvolenského zámku, súčasti Slovenskej národnej galérie, sa nachádza Lapidárium gotického umenia, ktoré zhromažďuje architektonické fragmenty a kamenné články zámku, zámockej kaplnky (14. storočie), transfery nástenných malieb z bývalej fary vo Zvolene (polovica 15. storočia) a kópie najvýznamnejších drevorezieb Majstra Pavla z Levoče[7]
Lapidárium so zvyškami zničených náhrobných kameňov z bývalého židovského cintorína v Liptovskom Hrádku, vytvorené roku 1995 v rámci projektu Mosty Gesharim[9]
Referencie
↑Rejzek, Jiří (2001), „lapidárium“, Český etymologický slovník, Vozice: Leda, str. 332, ISBN80-85927-85-3
↑Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef (1980), „lapis“, Latinsko-český slovník, (L – Z) (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 13, OCLC6464899
↑ abBlažíček, Oldřich J.; Kropáček, Jiří (1991), „lapidárium“, Slovník pojmu z dějin umění, Praha: Odeon, str. 117, ISBN978-80-207-0246-3