Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať")^[1] je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.

Vo filozofii slovo kultúra označuje to, čo sa líši od prírody. V sociológii je kultúra užšie definovaná ako to čo je spoločné pre skupinu jednotlivcov a aj ako to čo ju spája, teda tie veci čo sa učia, prenášajú, vytvárajú, získavajú.

Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém.

Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. ^[2]

Rozlišuje sa niekoľko základných rozdelení (definícií) kultúry:

1. Kultúra ako civilizácia (kultúra starovekého Ríma a pod.)
2. Kultúra ako svetonázor (romantizmus, renesancia a pod.)
3. Kultúra ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov (kultúra starých Slovanov a pod.)
4. Kultúra ako model pre ustálené činnosti a ich produkty (kultúra amerických teenagerov a pod.)

S pojmom kultúry súvisia pojmy:

• materiálna (hmotná) kultúra (produkt danej kultúry – napr. minca)
• symbolická kultúra (rovnaká minca vložená do hrobu už nie je peniaz, ale je symbolickým platidlom pre Chárona, prevozníka do podsvetia).

Archeológovia odlišujú archeologické kultúry, sociológovia odlišujú:

• majoritnú kultúru (dominantnú kultúru) a
• subkultúry (stojace v opozícii voči hlavnej kultúre, počtom ale nevýrazné (dnes napr. kultúra anarchistov a pod.)).

Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre – cieľ je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí – seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, rodová (genderová), profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohľad na obraz sveta (spôsob zamerania na svet), spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta (utópia – ideál). ^[3]

• integračná – kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu.
• výchovno-vzdelávacia – prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua.
• sociálna – vzorce konania.
• socializačná/enkulturačná – integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva – súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou.
• akulturačná – včlenenie do inej cudzej kultúry.
• humanizačná
• normatívna
• kreatívna
• akumulačná
• identifikačná
• preventívna
• adaptačná
• zábavná
• terapeutická
• komunikačná – v rovine interpersonálnej a interkultúrnej.
• ekonomická
• politická

• Kultúra sa v podstate chápe ako ľudská činnosť v jej najrozmanitejších prejavoch.
• Podľa organizácie UNESCO je kultúra: súbor charakteristických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a efektívnych vlastností, ktoré charakterizujú spoločnosť, skupinu alebo jednotlivcov.
• Kultúra je predmetom štúdie filozofie.
• K významným priekopníkom kultúry patrili Arthur Schopenhauer, Harald Høffding a Josef Petzoldt.
• Kultúra zahŕňa okrem umenia aj literatúru, vedu, spôsoby života, tradície či zvyky.
• Lewis Morgan definoval civilizáciu ako najväčší stupeň rozvoja všeobecne chápanej kultúry.
• Archeológovia v dokumentoch Marcusa Porciusa Cata asi 160 rokov P. N. L. objavili prvé zmienky o kultúre.

• Antropológia: Kultúra je druhá príroda, čiže súhrn všetkého, čo vytvorili ruky a mozog človeka. Opodstatnenosť takéhoto vymedzenia kultúry v rámci antropológie vyplýva z potreby skúmať etnické skupiny. Aspekt kultivácie, humanizácie človeka je tu však len implicitne tematizovaný.
• Cicero: Kultúra je ľudská vzdelanosť (cultura mentis, cultura animi); kultúrou ducha je filozofia.
• Klasická nemecká filozofia: Kultúra je téma, ktorú treba ďalej rozpracúvať v nadväznosti na antické axiologické chápanie kultúry recipované v dielach renesančných humanistov a nemeckých osvietencov.
• Michel Paul Foucault: Kultúra je definovaná radom základných kódov, predpisov, ktoré dovoľujú dešifrovať to, čo sa v nej odohráva.: jazyk, perceptívne schémy (ľudia rôznych kultúr vnímajú, vidia rôzne veci), výmenu, techniky, sústavu hodnôt, hierarchiu činností. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ľudskom svte indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.
• Ladislav Hanus: Kultúra je ľudská práca a výsledok tejto práce. Všetko, čo patrí svetu, ľudskej potencii strie sa ako materiál. Kultúra je neosobný a objektívny výsledok ľudskej činnosti, ktorá pretrváva svojho tvorcu a svedčí o jeho výške (kultúrne dielo). Veci navôkol sa pýtajú úpenlive do slávožiary ducha. Aspoň formou jeho chcú sa zúčastniť jeho sudby.
• Herder: Kultúra je rozvíjanie, vyjavovanie sa schopností ľudského umu, kultivovanie ducha. Kultúra je podmienka dosiahnutia šťastia. Kultúrou (kultivovaním) ako nástrojom prispôsobovania, ktorého mechanizmom je tradícia (ustálenie vzorov správania a činnosti) ako podstata ľudstva, človek v priebehu existenčného zápasu nahrádza svoje fyzické nedostatky. Kultúra je historická forma prejavu národov a spoločenstiev.
• Hubík: Kultúra je všeobecne vzatý spôsob pohybu spoločenského človeka po svete, spôsob jeho prebývania vo svete. Kultúra oznamuje, Ako čo je, že to či ono je, prečo je to tak a tak, ako treba myslieť, posudzovať, konať. Kultúra je v tomto všeobecnom zmysle artikuláciou spôsobov spätosti človeka so svetom a so sebou samým. Kultúra je však aj súhrnom významov a hodnôt objavených či vyvolaných určitou komunitou a v tejto komunite (a s ďalšími komunitami) komunikovaných. V tomto zmysle je kultúra tvorená tiež činnosťami a inštitúciami, ktoré k vytvoreniu významov a hodnôt viedli a samotnou komunikáciou ako základným predpokladom vzniku a existencie kultúry. Tento aspekt kultúry možno ďalej konkretizovať ako funkčnú štruktúru inštitúcií, umožňujúcich tvorbu, reprodukciu, difúziu/distribúciu a recepciu/konzumáciu významov a hodnôt. Ďalšie špecifikácie predstavia kultúru ako systém kodifikovaných/nekodifikovaných noriem, systém inštitúcií/organizácií, sústavu nástrojov (materiálnej a duchovnej povahy) ovplyvňovania/riadenia niektorých kultúrnych činností.
• Vladimír Mináč: Mináč veril, že ani ľudská kultúra nesúhlasí so zánikom, že je živá a že ako živá protestuje proti všetkým odroňom a hlupákom, proti fyzickej či trhovej pažravosti človeka, proti umieraniu detí a celých národov, ktorú spôsobuje nerovnomernosť vývinu a z nej pochádzajúca sociálna nespravodlivosť. Verím, že ľudská kultúra – in summa rerum discrimine – zastaví vlnobitie nenávisti. Veril nie na princíp, ale na skúsenosť. Veď ľudstvo má svoju dobre zaplatenú skúsenosť a tá je uložená práve v jeho kultúre.
• Jozef Petráň: Kultúra je proces kultivovania, vzdelávania, osvecovania človeka a spoločnosti. Je to postoj, činnosť i jej výsledky.
• Pufendorf: Kultúra je súhrn všetkých ľudských spoločenských výtvorov – inštitúcií, jazyka, bývania, obliekania, práva, vedy, morálky, ktoré sa riadia rozumom a zvykmi. Spoločenský systém (Cultur) sa líši od prírodného fyzického systému (Natur). Kultúrny spoločenský systém má kladné, pozitívne hodnoty, ktorými sa odlišuje od spoločenských systémov, ktoré tieto pozitívne spoločenské dimenzie nedosiahli (prvotnopospolné, divošské, barbarské).
• Sorokin: Kultúra sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych (kauzálne funkcionálnych) a významových (symbolických) jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších (ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4) cez väčšie systémy (jazyk, veda, filozofia, náboženstvo, umenie, etika, politika, technológia atď.) k najrozsiahlejším supersystémom troch typov – zmyslové, špekulativne a idealistické. Základom každého supersystému sú štyri filozofické premisy, ktoré sú jeho integrujúcim faktorom, totiž predstavy o podstate objektívneho sveta, o podstate potrieb, o úrovni a o spôsoboch ich uspokojenia. Spôsob poznávania, ktorého pomocou sa tieto predstavy získavajú, určuje štruktúrny štýl kultúry. V špekulatívnej kultúre sa objektívna realita chápe ako nehybné bytie Absolútna, prevládajú tu čisto duchovné potreby, úroveň ich uspokojovania je maximálne vysoká a uspokojujú sa prostredníctvom modifikácie individuálneho duchovného sveta. Všetky tieto predstavy vznikajú ako výsledky mystickej intuície alebo rozumu. Ak predstavy vznikajú na základe zmyslového poznania, objavuje sa protikladná zmyslová kultúra, v ktorej sa objektívna realita chápe ako zmena a utváranie a potreby sú čisto fyzické, ich uspokojenie je úplné a metódou uspokojovania je pretváranie vonkajšieho sveta, prírody. Idealistická kultúra syntetizuje črty vyššie uvedených typov kultúry. Najvšeobecnejšou tendenciou historickej zmeny je nekonečné striedanie, fluktuácia týchto kultúr, čo je dôsledkom gnozeologickej relativnosti jej štýlov. Stará kultúra sa rovná novej, preto nejde o progresívny vývin.
• Synkriticizmus: Kultúra je maximum bytia človeka spočívajúce v pretváraní dačoho zlého, ošklivého alebo hodnotovo neutrálneho na dobro alebo krásno a pretváranie niečoho menej dobrého alebo krásneho na lepšie alebo krajšie.
• Leslie White: Kultúra je exosomatický systém adaptácie ľudského druhu na prírodné prostredie. Hybnú silu kultúrneho vývoja predstavuje zdokonalovanie technológie, ktorého prejavom je rast koncentrácie a využitia energie v priebehu evolúcie civilizácie.
• Štrukturalizmus: Kultúra je štruktúra, forma imanentne obdarená zmyslom. Význam každého kultúrneho fenoménu-znaku je daný jeho postavením v spoločenskej štruktúre a je vyčerpateľný syntagmatickými vzťahmi a paradigmatickými vzťahmi.

• Názory na kultúru z FILITu

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kultúra (spoločenské vedy)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kultúra (spoločenské vedy)