Kristián IX. (* 8. apríl 1818, Schleswig, Nemecko – † 29. január 1906, Kodaň, Dánsko) bol dánsky kráľ od roku 1863. Bol prezývaný svokor Európy. Pochádzal zo šlezvicko-holštajnsko-sonderbursko-glücksburskej dynastie, vedľajšej vetvy dynastie Oldenburgovcov.
Životopis
Narodil sa na zámku Gottorf v Schleswigu ako štvrtý syn vojvodu Fridricha Vilama Šlezvicko-holštýnsko-sonderbursko-glücksburského a hesenskej princeznej Lujzy Karolíny. Po matke bol spriaznený s Frederikom V. a ďalšími európskymi panovníckymi domami, nebol však v priamej následníckej línii na trón žiadneho z nich.
Študoval na vojenskej akadémii v Kodani. Po nevydarených pytačkách s Viktóriou, britskou kráľovnou, uzavrel 24. apríla roku 1842 manželstvo s nemeckou princeznou Lujzou Hesensko-kasselskou, neterou dánskeho kráľa Kristiána VIII.
Následník dánskeho trónu
Keďže následník kráľa Kristiána VIII., neskorší kráľ Frederik VII., nemal mužských potomkov, uzákonil Kristián VIII. podľa zásad agnaticej primogenitúry, že následníkom sa stal Kristián z vedľajšej vety Oldenburgovcov z dynastie Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. K výberu práve princa Kristiána prispelo najmä to, že on i jeho manželka Lujza boli v priamej následníckej línii dánskeho trónu: Kristián bol vnukom Frederika V. (synom jeho dcéry Lujzy), Lujza Hesensko-Kasselská bola pravnučkou Frederika V. a vnučkou posledného dánskeho kráľa v mužskej línii, Kristiána VIII. (syn mladšieho syna Frederika V. z druhého manželstva, Frederika Dánskeho). Lujza bo síce vo svojich nárokoch na dánsky trón až po svojej matke Lujze Šarlote (dcéra Frederika Dánskeho), tá sa ich však 18. júla v roku 1851 v Kodani za prítomnosti svojho brata Frederika Ferdinanda a ministrov zahraničných vecí a spravodlivosti slávnostne vzdala v jej prospech. Lujza sa ich potom obratom vzdala v prospech svojho manžela, ktorý potom po smrti Frederika VII. 15. novembra 1863 nastúpil na dánsky trón.
Vláda
Kristián musel riešiť rad kríz spôsobených bojom medzi liberálnymi a konzervatívnymi silami o kontrolu Ríšskeho snemu. Kristián sa staval na stranu konzervatívnej vlády, so svojim ministrom Estrupom vládol prostredníctvom kompromisov až do roku 1894. Po triumfe Agrárnej strany v roku 1901 dovolil tejto strane zostaviť novou vládu.
Jeho panovanie bolo v znamení ekonomického rozvoja krajiny vo všetkých oblastiach – rozvíjal sa priemysel i intenzívne poľnohospodárstvo (rastlinná aj živočíšna výroba).
Zomrel na zámku Amalienborg v Kodani a je pochovaný v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskej kráľovskej rodiny.
Deti
V manželstve s Lujzou Hesensko-Kasselskou sa narodilo šesť detí:
Vďaka tomu, že jeho deti uzavreli manželstvá s členmi významných európskych vládnucich rodov a ich deti obsadili ďalšie tróny, býva nazývaný svokor Európy.
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kristián IX. na českej Wikipédii.
.svg)
