|
Košice – mestská časť Myslava
Košice – mestská časť Myslava[5] (iné názvy: Košice-Myslava, Myslava) (maď. Miszlóka, nem. Deutschendorf) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Polohopis
Vodné toky
Cez mestskú časť preteká Myslavský potok s ľavostranným prítokom Kamenný potok.
Symboly obce
Podľa heraldického registra Slovenskej republiky sú symboly obce nasledovné:[6]
Erb
V červenom štíte na zlatej oblej pažiti veľký strieborný obrátený lemeš a vyrastajúci, okolo striebornej palice sa vinúci zlatý vinič s dvoma striebornými strapcami hrozna. Erb Myslavy výtvarne spracoval a navrhol Mgr. Marcel Bodnár.[6]
Vlajka
Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[6]
Dejiny
Pomenovanie svedčí o tom, že prapôvodní obyvatelia boli Slováci. Názov obce Myslava má základ v slove Sláv a so zámenom my, dáva Myslav, čo je podobné ako Sobieslav, Viačeslav, resp. Myslava, Sobieslava a pod.[7]
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1230 (ville Mysloa), potok Myzla sa uvádza taktiež v roku 1230 (aquam Mysloa). Názvy chotárov objasňujú, ktorá lokalita k čomu slúžila (Vinice, Chmeľníky a pod). Osídlenie obce Nemcami možno predpokladať za vlády kráľa Bela IV. (1235 – 1270), keď ich na toto územie povolal v dôsledku výrazného zníženia počtu obyvateľstva po mongolskom vpáde. Priezviská Kelbel, Kirchner, Šolc, Müller, Korl, Klein, Širgeľ, Cirner sa zachovali až dodnes.[7]
V obci sa nachádzali dva mlyny – vyšný a nižný, zmienky o nich sa zachovali už z roku 1395. Pivovar, ktorého existenciu dokladá písomný záznam z roku 1703, bol vo svojom čase trikrát väčší ako košický. Tehelňa z roku 1707 pálila tehly pre mesto, svoju prevádzku ukončila v roku 1861.[7]
Nachádzali sa tu aj železiarne Maša, ktoré vznikli ako účastinná spoločnosť v roku 1848. V roku 1851 tu prevádzkovali aj vysokú pec, zlieváreň a v trojposchodovej budove i kováčske a zámočnícke dielne.[7]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1778 – 1792. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, spomínanej v roku 1382. Po požiari v roku 1808 bol obnovený. V roku 1873 bola pred hlavný vstup predstavaná murovaná predsieň. Komplexnou obnovou prešiel v roku 2008.[8] Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica z roku 1735 a barokový obraz sv. Bartolomeja krstiaceho pohanku z roku 1760 umiestnený nad dverami do sakristie. Hlavný oltár, kamenná architektúra s centrálnou nikou so sochou sv. Bartolomeja pochádza z roku 1942 a je dielom budapeštianskeho majstra Ľ. Krasznaiho. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od firmy Rieger z roku 1901.[9] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a oknami so segmentovým záklenkom, šambránou a klenákom. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.[10]
-
Kostol sv. Bartolomeja
-
-
-
Interiér kostola
-
Detail empory
Pomníky
- Pamätník na Obete I. a II. svetovej vojny: „Pamätaj živý, na obete boja, na utrpenie padlých pomysli, ako išli do ohňa a príboja za tvoje sny a pomysly.“ Ján Kostra.
- Obete I. svetovej vojny: Hovan Imrich, Hovan Ján, Hudák Juraj, Jerga Ján, Kelbel Ján, Kelbel Juraj, Kolibár Juraj, Korl Ján, Korl Martin, Krajňák Michal, Mikita Juraj, Müller Ján, Müller Juraj, Müller Michal, Müller Michal, Nič Ján, Onderko Juraj, Pataky János, Roštár Juraj, Soľar Ján, Somoši Michal, Šiegeľ Michal, Šimko Michal, Šoffa Jozef, Šolc Štefan, Varga Martin.
- Obete II. svetovej vojny: Bakai Ján, Beer Juraj, Bimbo Ján, Čisár Jozef, Danko Jozef, Ficeri Jozef, Grega Juraj, Hanispal Ján, Jerga Štefan, Jergová Mária, Kelbel, Kesler Samuel, Klein Ján, Kolibár Juraj, Kolibár Martin, Kolibár Štefan, Kolibár Ján, Kolibár Juraj, Krajňák Juraj, Krajňák Štefan, Labaš Juraj, Leščinský Martin, Leško Ondrej, Müller Marin, Müller Michal, Müller Ján, Nič Ján, Regimun Štefan, Soľar Martin, Šomoši Michal, Šolc Ondrej, Varga Martin, Vargovčák Pavol, Vargovčák Juraj, Vyrostko Jozef, Zales Štefan.
Šport
V mestskej časti Myslava je herňa stolného tenisu a od septembra 2007 tu je k dispozícií futbalové ihrisko s umelou trávou.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MČ Myslava. Kontakt [online]. myslava.eu, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c MČ Myslava. Symboly obce [online]. myslava.eu, 2015-07-28, rev. 2016-02-09, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d MČ Myslava. História [online]. myslava.eu, 2015-07-28, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Košice – Myslava [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Myslava (Košice) – Kostol sv. Bartolomeja [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
|
|
