Košice – mestská časť Šaca
mestská časť Košíc
Centrum mestskej časti
Vlajka
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice II
Región	Abov
Vodný tok	Ida
Nadmorská výška	244 m n. m.
Súradnice	48°38′12″S 21°10′17″V / 48,636667°S 21,171389°V / 48.636667; 21.171389
Rozloha	41,21 km² (4 121 ha) [1]
Obyvateľstvo	5 744 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	139,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1275
Starosta	Daniel Petrík[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ	040 15
ŠÚJ	599841
EČV (do r. 2022)	KE
Tel. predvoľba	+421-55
Adresa miestneho úradu	Železiarenská 9
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	055/726 0811
Fax	055/684 2535
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Šaca
Webová stránka: saca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Košice – mestská časť Šaca^[4] (iné názvy: Košice-Šaca, Šaca; v minulosti Šaca a Buzinka (Bužinka), maď. Sáca a Buzinka) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.

Táto mestská časť je známa najmä tým, že v jej katastri sídli najväčší výrobca ocele na Slovensku – U. S. Steel Košice, s.r.o. – bývalé Východoslovenské železiarne (VSŽ Košice).

Šaca leží v Košickej kotline v nadmorskej výške 256 m n. m. Je vzdialená 15 km juhozápadne od centra Košíc na medzinárodnej ceste I/16 (E58 a E571), vedúcej z Košíc do Rožňavy.

Šaca, Ľudvíkov Dvor (maď. Lajosháza, Lajosudvar), Počkaj (maď. Pocskaj), Vstupný areál U. S. Steel

Bočiarska, Borovicová, Budovateľská, Buzinská, Cesta do Hanisky, Čeriacka, Dúbravská, Jabloňová, Jarková, Kamenná, Kaštieľna, Ku mlynu, Kvetná, Ľudvíkov Dvor, Lúčna, Maloidanská, Mierová, Mládežnícka, Na záhumní, Námestie oceliarov, Nemessányiho, Pod stavencom, Ranná, Smreková, Šemšianska, Učňovská, Železiarenská, Vstupný areál U. S. Steel (má samostatnú poštu, PSČ 040 15)

Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole.

Na území obce sa nenachádza žiadna prírodná vodná plocha. Najbližšia vodná plocha je 8 km severne Bukovecká vodná nádrž pri obci Bukovec, ktorú je možné v lete využiť na rekreačné účely a vodné športy.

• 
  Vlajka Šace
• 
  Pečatidlo Šace

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 166 na svojom VI. rokovaní dňa 28. júna 2007 v súlade so Zákonom o obcenom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 93 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Šaca.

V červenom štíte zlatý úľ so strieborným otvorom, sprevádzaný hore a po bokoch siedmimi zlatými striebrokrídlymi včelami (1,2,2,2).^[5]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov modrého, bieleho, modrého, žltého, červeného a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.^[6]

Prvá písomná zmienka o Šaci pochádza z roku 1275, kostol pre obyvateľov širšieho okolia však bol postavený už v prvej tretine 13. storočia. V chotári Šace v minulosti boli viaceré dediny – samotná Šaca, Buzinka, Kučik a Gergelyfalva, posledné dve však časom zanikli. Od roku 1427 bola Šaca majetkom rodu Šemšei, ktorý tu v 15. storočí postavil hrad. Ten však na podnet kráľa Mateja Korvína zničili obyvatelia mesta Košice. Obec Buzinka patrila rodinám Dobay a Bozinkay. V roku 1943 došlo k administratívnemu spojeniu dedín Šaca a Buzinka, nová obec dostala názov Šaca. Šaca sa stala mestskou časťou Košíc v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.

V januári 1960 tu na vyše 800 hektároch začala výstavba Východoslovenských železiarní Košice. Výroba v novej oceliarni začala o päť rokov neskôr. Novým medzníkom v histórii tejto fabriky bol 24. november 2000, keď hutnícku časť a komerčné aktivity bývalých VSŽ odkúpila americká spoločnosť United States Steel Corporation a VSŽ Košice zmenili názov na U. S. Steel Košice, s.r.o.

Vývin názvu obce

• 1275 – Ida
• 1280 – terra Eghazas Ida
• 1319 – poss. Saticha
• 1328 – poss. Zethyce
• 1344 – Setyche
• 1379 – poss. Sathicha
• 1385 – Sathicha
• 1409 – Sethyche
• 1424 – villa Saczcza
• 1427 – poss. Sechcha, Secha
• 1428 – poss. Sathcza
• 1469 – poss. Sacza
• 1514 – Saccza
• 1553 – Sacha
• 1786 – Sacza
• 1808 – Ssáca, Sácza
• 1863 – Saca
• 1903 – Šaca, Sacza

Miestne zastupiteľstvo má 7 poslancov.

Miestne zastupiteľstvo má zriadené štyri komisie:

• Komisia výstavby, podnikateľských aktivít, životného prostredia, obchodu a dopravy
• Komisia sociálna, zdravotná a bytová
• Komisia plánovacia finančná a správy majetku
• Komisia kultúry, školstva, športu a verejného poriadku

Celkový počet obyvateľov (rok 2001) : 4 767
Národnostné zloženie obyvateľstva:

Slováci	4 208 (88,27%)
Maďari	65 (1,36%)
Rómovia	282 (5,92%)
Česi	17 (0,36%)
iní a nezistení	195 (4,09%)

• Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobie pred rokom 1275. V 16. storočí tu pôsobili reformovaní kazatelia. V roku 1737 bol rekatolizovaný. Po požiari v roku 1779 prešiel obnovou a bola doplnená južná kaplnka. Neogotickou úpravou prešiel v roku 1846. Výmaľba interiéru bola realizovaná v roku 1964.^[7] V roku 2001 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium jedným poľom českej placky. Nachádza sa tu barokový oltár Nanebovzatia Panny Márie so súsoším sv. Trojice a obrazom Nanebovzatia z druhej polovice 18. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj obraz Ukrižovania s Máriou Magdalénou umiestnený na severnej stene lode a kazateľnica. Krstiteľnica pochádza zo začiatku 19. storočia.^[8] Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a gotickými kružbami. Veža s neogotickou úpravou je členená lizénami, kordónovou rímsou a ukončená trojuholníkovými štítmi s vlysom a terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

• Šemšeiovský kaštieľ, jednopodlažná dvojtraktová rokoková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou, z roku 1776. Od roku 1944 bol kaštieľ využívaný na poľnohospodárske účely a v 50. rokoch 20. storočia vyhorel. V 70. rokoch prešiel obnovou a slúžil ako depozitár. V interiéri sa nachádzajú nástenné maľby od košického maliara Erazma Schrötta z roku 1782 zobrazujúce antikizujúce scény Antónia a Kleopatry v prostredí exotickej prírody.^[9] Fasáde dominuje konvexne vyčnievajúci eliptický rizalit hudobnej sály. Fasády sú členené pilastrami, v rizalite polkruhovo ukončenými oknami, na bočných krídlach segmentovo. Rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú nadokenné rímsové frontóny. Kaštieľ sa nachádza v areáli tvorenom francúzskou záhradou.^[10]

• Zičiovský kaštieľ, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými vežami, z konca 18. storočia. Kaštieľ dala postaviť rodina Dobayovcov. V prvej tretine 19. storočia bol klasicisticky upravený za statkára Gracha. V poslednej tretine 19. storočia prešiel rozsiahlymi úpravami za Ernesta Zičiho.^[11] V medzivojnovom období tu sídlila škola.^[12] V súčasnosti je objekt opustený a chátra. Na severnej strane fasáde dominuje trojosová stĺpový portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Na južnej strane je trojosový rizalit s trojuholníkovým štítom. Fasády nárožných polygonálnych veží sú členené bosážou a kordónovou rímsou. Okná majú profilované šambrány s rímsovými frontónmi, na vežiach s klenákmi.

• Slávikov mlyn, technická pamiatka, štvorpodlažná halová stavba z druhej polovice 19. storočia. Meno dostal podľa Gejzu Slávika, ktorý mlyn kúpil v roku 1906. V roku 1941 ho prestaval do súčasnej podoby. V mlyne sa mlelo do 50. rokov 20. storočia. Majitelia aj potom odmietli zariadenie mlyna predať, zachovalo sa tak na mieste dodnes. Na prvom podlaží sa nachádzajú transmisie prenášajúce rotačný pohyb ku strojom, na druhom valcové mlecie stolice a plničky vriec, na treťom čistička a triedička zrna a na štvrtom čistička a triedička múky. Fasády mlyna sú hladké.^[13]

• 
  Kostol nanebovzatia Panny Márie
• 
• 
  Šemšeiovský kaštieľ
• 
• 
  Zičiovský kaštieľ

• Verejná knižnica Jána Bocatia pobočka Šaca (v budove kultúrneho strediska na Železiarenskej ulici)

V obci účinkuje ochotnícky spevácky súbor ľudových piesní „Šačanka“, a spevácky súbor "Crédo".

• park s detským ihriskom s názvom Medúlik,
• park pri klasicistickom kaštieli v časti Buzinka,
  • kedysi anglický park s gaštanovou alejou, altánkom, tenisovými kurtami a umelým jazierkom, dnes z neho ostalo len torzo.

• U. S. Steel Košice, s.r.o. – výrobca ocele, za tepla a studena valcovaných plechov, špirálovo zváraných rúr, tabuľových radiátorov, ročná produkcia 4 mil. ton ocele.

• pobočka Colného úradu Košice - Haniska, pracovisko Košice-Šaca, Železiarenská 49.

• Nemocnica Košice-Šaca a. s. 1. súkromná nemocnica
  • Fyziatricko – rehabilitačné oddelenie Nemocnice Košice-Šaca a. s. 1. súkromnej nemocnice (Železiarenská ul.)
  • Poliklinika – Vstupný areál U. S. Steel
• Zdravotné stredisko mestskej časti Košice-Šaca

• Obvodné oddelenie policajného zboru (sídli pri budove miestneho úradu)
• Obvodné oddelenie mestskej polície (sídli v kultúrnom stredisku na Železiarenskej ulici)
• Ústav na výkon trestu odňatia slobody (väznica) Budovateľská 1.^[14] Ústav je koncipovaný ako 2. nápravnovýchovná skupina pre dospelých mužov, kapacita ústavu 660 miest.

Do U. S. Steel vedie širokorozchodná železnica, ktorou sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny.

• Stredná odborná škola Šaca, Železiarenská 71^[15]
• Základná škola, Mládežnícka 3^[16]
• Materská škola, Mládežnícka 2^[17]

Športoviská:

• 25 m krytý bazén, sauna v areáli SOŠ Šaca, prevádzkované celoročne
• futbalové ihrisko klubu FK Šaca
• malé futbalové ihrisko v areáli základnej školy s umelým trávnikom
• tenisové kurty
• zimná ľadová plocha, pri vhodných klimatických podmienkach v zimných mesiacoch prevádzkovaná ako klzisko aj s večerným korčuľovaním, v lete slúži na turnaje v pozemnom hokeji.
• 2 telocvične v areáli základnej školy, 1 telocvičňa v areáli SOŠ Šaca
• jazdectvo na Kvetnej ulici

1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
4. ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
5. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-03-11]. Dostupné online. Archivované 2016-03-16 z originálu.
6. ↑ http://www.kosice.sk/docuStore_getByID.asp?id=5966^{[nefunkčný odkaz]}
7. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
8. ↑ Šaca (Košice) – Kostol nanebovzatia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
9. ↑ Šaca (Košice) – rokokový kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
10. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
11. ↑ Šaca (Košice) – klasicistický kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
12. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
13. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2006-05-30]. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.
15. ↑ http://www.sossaca.sk/
16. ↑ http://www.zssaca.sk/
17. ↑ http://www.mssaca.wbl.sk/

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice – mestská časť Šaca

• Oficiálna stránka mestskej časti Košice-Šaca

Košický portál