Košice – mestská časť Luník IX[5] (iné názvy: Košice-Luník IX, Luník IX) je mestská časť Košíc, súčasť okresuKošice II. Kapacita bytov na sídlisku je 2 400 ľudí, v roku 2019 bolo na Luníku IX prihlásených takmer 6 600 obyvateľov, z toho približne 2 200 bolo detí. V priemere obýva jeden byt 14 – 16 ľudí. Pôrodnosť v tejto mestskej časti je 150 až 170 detí ročne, úmrtnosť asi 5%. Nevyhovujúce sociálne a hygienické podmienky obyvateľov sídliska predstavujú pre mesto Košice ťažko riešiteľnú záťaž, ktorá je ako súčasť zložitého riešenia rómskej otázky problémom celého Slovenska.
Názov sídliska
Názov Luník je označenie pre okrsky tretieho najväčšieho sídliska na Slovensku – Nového Mesta (tiež Terasa), ktoré sa skladá z ôsmich takýchto častí (Luník I-VIII). Po dostavbe týchto častí nasledovala výstavba experimentálneho okrsku Luník IX, ktoré však bolo situované v značnej vzdialenosti od ostatných Luníkov. Luník IX sa nepovažuje za súčasť Nového Mesta – Terasy a podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra1990 o meste Košice 401/1990 Zb. je samostatnou mestskou časťou s vlastnou samosprávou.[6]
Symboly sídliska
Podľa Heraldického registra[7] obec Luník IX prijala popisované symboly 28. februára2008. Erb je novotvar a znázorňuje širokovýznamové symboly, ktoré pripomínajú rómske obyvateľstvo v tejto mestskej časti.
Erb
V červenom štíte zlaté osemšpicové koleso, prevýšené v hlave štítu troma striebornými podkovami.
Vlajka
Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo piatich pozdĺžnych pruhov bieleho, žltého, červeného, žltého a bieleho v pomere 1:1:2:1:1. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
História
Mestská časť Lunik IX bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo na konci 70-tych rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci, pričom zložky A a B oproti plánu v značne zníženom množstve, a teda už v rokoch 1981 – 1989 sa sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne 2 000 obyvateľov tvorili asi polovicu.[8]
Od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta Košice pre životné podmienky neplatičov, neprispôsobivých a obyvateľov protiprávne obsadených bytov boli takíto občania vysťahovaní na sídlisko Luník IX. Naopak odtiaľ boli postupne vysťahované bezproblémové rodiny, ktoré o to požiadali.[9]
Sídlisko v roku 2020Pohľad na ulicu v roku 2008Sídlisko v roku 2000
Väčšina obyvateľov sú neplatičmi energií. Preto sú odpojení od elektriny, tepla aj teplej vody. Dlh obyvateľov za elektrinu predstavuje vyše 2,3 milióna eur. Zo 498 bytov neplatí za elektrinu 496 bytov. Celkový dlh za nájomné, zdroje energií a odvoz odpadu v roku 2011 činil 6,3 milióna eur a stále narastá.[12]
Z uvedených dôvodov bola prideľovaná obyvateľom iba studená voda, aj to iba na dve hodiny denne.[12] Pre podozrenie na únik studenej vody z vodovodných domových prípojok je od augusta 2012 pitná voda odstavená úplne, pričom jej dodávka je riešená prostredníctvom cisterny každý deň v čase od 7.30 do 8.30 ráno.[13]
Niektorí obyvatelia sídliska zdemolovali bytové bloky do takej miery, že je narušená ich statika. Z tohoto dôvodu nechalo mesto Košice v roku 2008 zbúrať prvé dva panelové bloky.[14] Do roku 2014 bolo zbúraných už šesť panelových blokov.[12] Vzhľadom na zlý technický stav je naplánované búranie ďalších blokov. Náklady na demoláciu jedného bloku (2 vchody) predstavujú okolo 100 000 eur, ktoré sú platené z rozpočtu mesta Košice. Náhradné ubytovanie sa poskytuje iba obyvateľom s platnou nájomnou zmluvou. V priemere na jeden vchod s 30 bytmi pripadajú iba dva s platnou zmluvou, čím sa fakticky zvyšok obyvateľov stáva bezdomovcami. Títo obyvatelia si zakladajú ďalšie ilegálne osady aj na súkromných pozemkoch. V roku 2012 mesto Košice evidovalo na svojom území celkom štrnásť ilegálnych osád.[15]
Podľa oficiálnych čísel pripadá na jeden byt na Luníku IX 6,5 obyvateľov, reálnejšie odhady však počítajú s dvojnásobkom, teda 12-14 obyvateľov na jeden byt.[16]
Zdevastované potrubia a zapchatá kanalizácia zhoršujú hygienické podmienky na sídlisku, pričom hrozí šírenie epidémií do mesta. Obyvatelia sídliska vyhadzujú odpad priamo pod okná bytoviek. V roku 2009 boli zlikvidované nelegálne skládky na sídlisku v objeme 800 ton odpadu, za čo mesto Košice zaplatilo 80 000 eur.[17]
Na sídlisku sa nachádza materská aj základná škola. Na bezpečnosť na sídlisku mala dohliadať rómska občianska hliadka. Táto pomocná poriadková služba bola zriadená v roku 2009, ale zanikla kvôli financiám a problémom ako „pracovná nedisciplinovanosť, nedokončené stredoškolské vzdelanie, ako aj nedostatok zodpovednosti“.[18] V roku 2011 tu bola zriadená riadna stanica mestskej polície.
Na Luník IX premáva autobusová linka číslo 11, ktorá zastavuje iba na vybraných zastávkach. Nástup do autobusu je povolený iba cez predné dvere. Vzhľadom na časté útoky vodiči nasadení na túto linku dostávajú rizikový príplatok.[19]
Nachádza sa tu tiež kostol Saleziánov, ktorého kňazi výrazne pomáhajú obyvateľom tejto mestskej časti.
↑Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
↑Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice [online]. 01.10.1990, [cit. 2009-07-29]. Dostupné online. Archivované 2012-01-06 z originálu.
↑Jaroslav. Oproti Optime rastie ďalšia nelegálna osada [online]. Košice: korzar.sme, 14.5.2012, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online.
↑Jaroslav. Na Luniku IX budú búrať bytovku na Hrebendovej [online]. Košice: korzar.sme, 29.5.2012, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online.
↑JESENSKÝ, Mikuláš. Lunik IX je čistejší o 800 ton smetí [online]. Košice: korzár.sme, 8.12.2009, [cit. 2009-12-08]. Dostupné online.
↑PORACKÝ, Marek. Rómska občianska hliadka na Luniku IX skončila [online]. sme.sk, 2010-08-17, [cit. 2014-02-07]. Dostupné online.
↑Lunik IX chce častejšiu mestskú dopravu [online]. Košice: korzár.sme.sk, 21.11.2011, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.
Literatúra
KOHOUTOVÁ, Klara. Od Esterházyho po Luník IX : etnicky kódovaná místa paměti v lokálním kontextu. Košice : Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, 2020. 195 s. ISBN 978-80-89524-53-2.
KOHOUTOVÁ, Klara. Luník IX: skryté miesta pamäti : vedecká monografia. Prvé slovenské vyd. Košice : Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, 2021. 92 s. ISBN 978-80-89524-64-8.
FICERI, Ondrej. Luník IX - zrod rómskeho geta. Košice. Bratislava : Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v.v.i., 2022. 150 s. Dostupné online.ISBN 978-80-89524-74-7.
