Košice – mestská časť Barca[4] (iné názvy: Košice-Barca, Barca; v minulosti aj Barča, maď.Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresuKošice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.
Dejiny
Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[5]
Symboly obce
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca.
Erb
V červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1]Archivované 2016-03-19 na Wayback Machine
Vlajka
Vlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2][nefunkčný odkaz]
Rímskokatolícky Kostolsv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Donátorom kostola bol komes Inok, ktorému postavenie kamenného kostola povolil jágerský biskup Andrej v roku 1297.[6] V 15. storočí bol prestavaný, keď bolo presbytérium zaklenuté neskorogotickou hviezdicovou klenbou. V rokoch 1570 – 1672 bol kostol reformovaný. V roku 1788 bol novo zariadený. Koncom 19. storočia bola neogoticky upravená veža. K rozsiahlej prestavbe kostola došlo v dvoch etapách, v roku 1933 bolo vybudované nové severne orientované polygonálne presbytérium v štýle neogotiky a v roku 1944 k nemu pribudla už modernistická loď. Stredoveké presbytérium sa tak stalo bočnou kaplnkou. Strop novodobej lode je plochý, železobetónový. Staré presbytérium je zaklenuté hviezdicovou klenbou a jedným poľom sieťovej klenby. Nová svätyňa má lunetovú klenbu.[7] Fasády starej časti kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami ukončenými lomeným oblúkom. Obdobne je riešené aj nové presbytérium. Loď má hladké fasády s oknami s lomeným oblúkom, nad portálom južného priečelia je rozeta. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Petra a Pavla
Gotické presbytérium
Interiér modernej časti
Gotické presbytérium
Gotická klenba
Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistickátolerančná stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z rokov 1794 – 1795. V roku 1899 bola pristavaná neorománska veža.[8] Interiér je zaklenutý dvoma poľami plackovej klenby. Nachádza sa tu centrálne umiestnená krstiteľnica a k náprotivnej stene umiestnená barokovákazateľnica. Na východnej strane, pri veži, je drevená empora.[9] Fasáda s nárožným zaoblením je členená polkruhovo ukončenými oknami, lizénami a nárožnými opornými piliermi. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou. Portál v podveží je polkruhovo ukončený na spôsob ústupkového portálu s trojuholníkovým frontónom.
Reformovaný kostol
Bárcaiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s bočnými rizalitmi s vežami a strednými rizalitmi, zo 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého hradu z 13. storočia. Klasicisticky so znakmi empíru bol prestavaný v roku 1840, keď vznikli aj jednotlivé rizality. V druhej polovici 19. storočia bola pristavaná štvorcová veža s cimburím k prednému rizalitu, na konci storočia nárožné veže.[10] V rokoch 2013 – 2019 prešiel komplexnou obnovou.[11] Fasády kaštieľa sú členené kordónovými rímsami a oknami s profilovanými šambránami. Okná parteru sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami. Okná bočných rizalitov sú lemované pilastrami a ukončené profilovanými nadokennými rímsami. Rizalit obrátený do parku je tvorený preskleným trojosovým portikom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Pri kaštieli sa nachádza anglický krajinársky park.
Zičiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba so stredným rizalitom nárožnými vežami, zo 17. storočia. Okolo roku 1910 bol eklekticky upravený.[12] V súčasnosti tu sídli miestny úrad. V interiéri sa nachádza miestnosť s krížovou klenbou v jadre stavby a miestnosti zaklenuté pruskými klenbami. Korýtková klenba je v slávnostnej sieni. Nad schodiskom je kazetový strop.[13] Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovou rustikou. Poschodie je členené pilastrami a oknami s dekoratívnymi secesnými šambránami a nadokennými rímsami. Kruhové veže, orientované do parku, sú ukončené kupolovými helmicami. Pri kaštieli sa nachádza anglický krajinársky park.
Berzeviciho kúria, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z polovice 18. storočia. Stojí na mieste renesančnej stavby Bárcaiovcov zo 17. storočia. V prvej polovici 19. storočia bola klasicisticky upravená, keď došlo k úprave fasády. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Kúria bola prestavaná v rokoch 1999 – 2001, keď boli otvorené arkády okolo stredného rizalitu zasklené a získala nevhodnú masívnu strechu so zobytneným podkrovím.[14] Stredný rizalit ma neogotickú úpravu s nadstavbou s cimburím z konca 19. storočia.[15] Stredný trojosový rizalit je členený pilastrami, bočné rizality pásovou rustikou a lizénami.
Na území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko nachádzajúce sa priamo v parku.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
↑GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J.Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
