Pôvodne bol kostol určený hlavne pre nemecké obyvateľstvo, ktoré sa usadilo okolo dnešnej Běhounskej ulice. Jeho vznik sa predpokladá v období vlády Vladislava Jindřicha, teda medzi rokmi 1201 – 1222.[1] Roku 1340 bola v pivnici vedľajšieho domu, ktorý kostolu pred smrťou odkázal miestny vikár, zriadená kostnica.[1]
V tejto dobe sa už okolo kostola nachádzal cintorín, ktorý bol v nasledujúcich desiatich rokoch rokoch postupne rozšírený.[1] V rokoch 1368 – 1405 vzniklo okolo kostola niekoľko kaplniek (Božieho tela, Sv. Mórica a Sv. Voršily), čo vytvorilo zvláštny urbanistický komplex.[1]
Stavba
Stavba kostola, v podobe v akej ju s určitými zmenami poznáme dnes, začala už pred husitskými vojnami. Bola však postavená len chórová časť, piliere a obvodové múry. Od roku 1502 začal na stavbe pracovať staviteľ Anton Pilgram, ktorý postavil severnú loď s portálom. Zastrešenie bolo dokončené pravdepodobne ešte pred rokom 1530. Stavba kostolnej veže začala v 20. rokoch 16. storočia, v roku 1592 ju Antonio Gabri zvýšil o časť s hodinami a dokončil ju Šimon Tauch, ktorý na vežu nasadil renesančnú helmicu.[1] Výška veže je 92 metrov. Počas tridsaťročnej vojny nebol kostol poškodený, vďaka čomu zostala zachovaná jeho podoba, prevažne neskoro gotická.[1]
Cintorín, ktorý sa pri kostole nachádzal, bol okolo roku 1784 zrušený a spolu s ním postupne zanikol i komplex kaplniek. Do kostola bolo následne premiestnených niekoľko náhrobných kameňov, pričom v súčasnosti sa ich tu nachádza šesť. Kostol nezasiahla ani barokizácia, no v roku 1878 prešiel necitlivo prevedenou regotizáciou. V rokoch 1900 – 1901 vznikla pri kostole novogotickáfara podľa návrhu Aloisa Prastorfa a Germana Wanderleya.
V roku 2001 bola počas archeologického prieskumu pred úpravami Jakubského námestia objavená druhá najväčšia kostnica v Európe.[3][4] Verejnosti je prístupná od 22. júna 2012[5] a podľa odhadov sa v nej nachádza viac ako päťdesiattisíc ostatkov.[4]
Referencie
↑ abcdefgKUČA, Karel. Brno – vývoj města, předměstí a připojených vesnic. Praha : Nakladatelství Baset, 2000. ISBN 80-86223-11-6. S. 288,289.
↑NAŘÍZENÍ VLÁDY ze dne 16. srpna 1995 [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2011-02-13]. Dostupné online.
↑HANUŠ, Vlastimil. Brněnská kostnice je druhá největší v Evropě [online]. 4.3.2008, [cit. 2011-01-14]. Dostupné online.
↑ abTuristické informační centrum města Brna. Kostnice u sv. Jakuba/Historie [online]. [Cit. 2011-07-21]. Dostupné online. Archivované 2013-11-03 z originálu.
↑Turistické informační centrum města Brna. Kostnice u sv. Jakuba [online]. [Cit. 2011-07-21]. Dostupné online. Archivované 2012-04-01 z originálu.
Literatúra
SAMEK, Bohumil. Umělecké památky Moravy a Slezska 1. A-I. Praha : Academia, 1994. 651 s. ISBN 80-200-0474-2.