Korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonaria) je suchozemská korytnačka z čeľade korytnačkovité, obýva vlhké savanyJužnej Ameriky. Nie sú známe žiadne jej oficiálne poddruhy,[1] vyvinuli sa však niektoré drobné rozlišovacie znaky (napr. sfarbenie plastrónu) v závislosti na miestach výskytu. V zimnom období nehibernuje, len znižuje aktivitu.[2]
Opis
Má čierny karapax so žltými škvrnami alebo škvrnami s nádychom oranžovej alebo červenej farby na každom štítku, dlhý asi 50 cm.[3]Plastrón je žltohnedý. Hlava a končatiny sú sfarbené do béžova s jasnými žltými alebo oranžovými škvrnami.[1] Vďaka svojmu príjemnému sfarbeniu je častým druhom chovaným umelo v zoologických záhradách. Objavuje sa u nich nepatrný pohlavný dimorfizmus. Samce mávajú dlhší pancier a bývajú ťažšie,[4] majú vyklenutý plastrón. U starších samcov sa častejšie objavuje tiež malé zaškrtenie panciera do tvaru presýpacích hodín a majú dlhší a širší chvost ako samice.[4]
Mláďatá korytnačky uhoľnej sa živia predovšetkým mäsožravo, hľadajú v pôde červov a hmyz.[1] Dospelé jedince sú z väčšiny bylinožravé,[1] živia sa trávou a rôznymi plodmi a listami, nepohrdnú však ani drobnou živočíšnou potravou alebo zvyškami živočíchov.[3] Často sa zdržujú v okolí stromov, na ktorých rastie ich obľúbené ovocie.
Rozmnožovanie
Pária sa, keď dorastú veľkosti asi 25 cm. Samice znášajú 2 – 15 vajec[1] v letnom období. Väčšinou ich zahrabáva do hliny, ale boli vypozorované aj príklady, kedy ich nakládla do hniezd so zmesou lístia. Mláďatá sa liahnu za 4 – 6 mesiacov a sú veľké 4-4,5 cm.[1] V zajatí bývajú samice schopné znášať vajcia kedykoľvek v priebehu roka.
V tomto období sú dôležité zápasy medzi samcami, ktoré začínajú charakteristickým postranným trhaním hlavou. Tieto pohyby hlavy sú u rôznych druhov korytnačiek rôzne, a preto sú považované za jeden zo spôsobov rozoznávania jednotlivých druhov. Potom pokračuje súboj, kedy sa samce snažia otočiť toho druhého na pancier – obvykle býva najúspešnejší ten najväčší.[4]
Korytnačka uhoľná s charakteristickými škvrnami na hlave a končatinách
Chov
Korytnačka uhoľná potrebuje priestorné terárium s dostatočne vysokou teplotou (minimálne 22 °C) a vlhkosťou, ktorej možno dosiahnuť umiestnením rastlín do terária.[5] Ako substrát je najlepšie použiť jemný piesok alebo triesky niektorých listnatých stromov, ktoré udržujú vlhkosť pri stále suchom povrchu, čo zabraňuje tvorbe plesní. Korytnačka musí mať stále k dispozícii veľkú misku s vodou a tienisté miesta na odpočinok.[7] V teráriu by mal byť tiež zdroj svetla, tepla a UV žiarenia, ktorého by sa jej v prírode dostávalo. Korytnačky uhoľné by mali byť kŕmené rastlinami bohatými na vápnik (púpavy, vinné lístky), ovocím (najlepšie jahody, broskyňa, ananás, mango alebo kivi), zeleninou, kvetinami a malým množstvom živočíšnych bielkovín.[6]
Ohrozenie
Najväčšou hrozbou pre túto korytnačku je nadmerný lov pre konzumáciu v miestach prírodného výskytu,[7] ku ktorému prispieva fakt, že vydrží dlhý čas bez príjmu potravy. Korytnačky uhoľné sú zbierané vo veľkom množstve a posielané do miest Južnej Ameriky, kde sú považované za veľkú lahôdku.
Táto korytnačka je ohrozená tiež úbytkom životného prostredia, ktoré je často upravované pre poľnohospodárske účely, a neposkytuje tak vhodné podmienky pre jej výskyt.[4]
Ďalšou hrozbou, aj keď nie tak podstatnou ako lov a úbytok prirodzeného prostredia, je odchyt korytnačiek pre domáci chov.
