Kopce (Poľana)

Kopce
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okresy Detva, Brezno, Zvolen
Obce Valaská, Hriňová, Očová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 334,0 m n. m.
Súradnice 48°39′16″S 19°29′39″V / 48,6544°S 19,4942°V / 48.6544; 19.4942
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po značke z Lomu nad Rimavicou
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kopce (1 334,0 m n. m.[1]) sú tretí najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria.[2] Leží nad osadou Kyslinky, približne 8 km severne od Hriňovej.[3] Veľká časť masívu patrí do NPR Zadná Poľana, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[2] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Detva, Zvolen a Brezno a zasahuje na katastrálne územia mesta Hriňová a obcí Očová a Valaská.[4] Najbližšími sídlami je západne situovaná osada Kyslinky a na juhu ležiace mesto Hriňová.[3]

Opis

Vrch leží vo východnej časti hlavného hrebeňa, ktorý vedie okrajom zvyšku kaldery, čoby pozostatku stratovulkánu. Južne leží vrch Sedlo (1 043 m n. m.), juhozápadným smerom po hrebeni susedí dominantná Poľana (1 458 m n. m.), západne leží Šafraníčka (1 015 m n. m.), severozápadne sa v hrebení nachádza Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a východným smerom susedí Záhorská skala (1 132 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona, hoci vodné toky smerujú rôznymi smermi; západné svahy hrebeňa sú pramennou oblasťou Hučavy, smerujúcej do Slatiny, severovýchodné svahy odvodňujú prítoky Kamenistého potoka do Čierneho Hrona a juhovýchod masívu odvádzajú vodu rieke Slatina.[3] Vrcholom prechádza Rudná magistrála, na ktorú sa tu pripája chodník z Lomu nad Rimavicou.

Výhľady

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest s riedkym porastom sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je však pozorovateľná aj časť hrebeňa Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Veľkej Fatry, východným smerom dominuje Fabova hoľa, Klenovský Vepor a Čierťaž. Ojedinele sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier.[6]

Prístup

Referencie

  1. ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  4. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  5. ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy