Kopřivnice (nem.Nesselsdorf) je mesto v Česku v okrese Nový Jičín v Moravskosliezskom kraji. 1. januára2012 tu žilo 22 825 obyvateľov, z toho 11 224 mužov a 11 601 žien, pričom priemerný vek v meste bol 39,5 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,8 roka). V meste sídli automobilka Tatra.
História
Prvé stopy osídlenia vedú až do staršej doby kamennej. Vrch Kotouč u Štramberka je náleziskom kostí a stôp osídlenia, ktoré je datované až do doby 40000 rokov pred Kr. V katastrálnom území Kopřivnice v západnej časti severného svahu Červeného kameňa, pri vodnom prameni, bolo objavené keltské sídlisko z 2. st. pred Kr., pomenované po tunajšom prameni bezmenného potôčika, Šutyrova studnička.
Z ďalšej histórie Kopřivnice je doložené dátum 5.októbra 1621, kedy obec prepadli vzbúrení Valasi pod vedením rytiera Jana Adama z Vítkova a vydrancovali ju.[2] V júni 1695 došlo v Kopřivnici k sedliackemu povstaniu. V polovici 16. storočia tu bol postavený drevený kostol, ktorý bol najcennejšou pamiatkou starej Kopřivnice. Mal kazetový strop a pôvodne trojdielny oltár, ktorý je zachovaný v krajinskom múzeu. Na cintoríne okolo kostola sa dodnes nachádzajú pamiatky, ako Opukový kríž Ignáca Rašku, umelecké hrobky zakladateľov kopřivnického priemyslu, hroby fojtov a dva pieskovcové napoleonské kríže. Cintorín je chránený štátnou pamiatkovou starostlivosťou.[2]
Roku 1820 bola vystavaná prvá murovaná škola. 1850 – Ignác Šustala zakladá továreň na koče. 1897 bol drevený kostol zbúraný. V máji 1907 predniesol v preplnenom sále Amerika v Kopřivnici svoj prvý predvolebný prejav profesor TG Masaryk. V tomto roku a opätovne 1911 bol Masaryk zvolený za poslanca viedenskej ríšskej rady a prijal udelené čestné občianstvo Kopřivnice. Roku 1910 bola Kopřivnice povýšená na mestečko. Status mestys bol Kopřivnici zmenený na mesto vládou Česko-slovenskej republiky v roku 1948.[3] V roku 1967 bol mestu pridelený mestský znak.