Klub ligových kanonierov nadväzuje na tradíciu Klubu ligových kanonýrů, založeného v roku 1972 redakciou týždenníka GÓL v Česko-Slovensku. Tento Klub pôvodne združoval hráčov, ktorí dosiahli hranicu 100 gólov v česko-slovenskej lige, od roku 1991 sa započítavali aj góly z európskych prvoligových súťaží, nie však so spätnou platnosťou. V ére Česko-Slovenska mal Klub ligových kanonýrů 39 členov, z toho 13 Slovákov v čele s Jozefom Adamcom, tretím najlepším strelcom v histórii česko-slovenskej futbalovej ligy. Po rozdelení Česko-Slovenska pôsobí Klub ligových kanonýrů už len v Česku, na Slovensku podobný Klub nevznikol. S iniciatívou založiť slovenský Klub ligových kanonierov prišla trojica futbalových nadšencov Peter Divéky, Gregor Mareš a Peter Bzdúch [1]. S podporou Únie ligových klubov a jej prezidenta Dušana Tittela sa prvé stretnutie členov KLK uskutočnilo 5. júla2013 v Senci v rámci vyhlásenia ankiet Corgoň ligy za sezónu 2012/2013. Prítomným členom KLK boli odovzdané Certifikáty kanoniera a pamätné ocenenia [2].
V sezóne 2016/2017 sa rozrástol Klub kanonierov o dvoch nových členov. 15. októbra2016 strelil Filip Hološko v austrálskej najvyššej súťaži stý ligový gól, pričom sa stal prvým stovkárom, ktorý ani raz neskóroval v slovenskej lige, zároveň ako prvý hráč dosiahol métu 100 gólov v ligovej súťaži mimo Európy[4]. 16. apríla2017 sa k nemu pridal Marek Bakoš, svojim 63. gólom v českej lige dosiahol hneď dva míľniky, v drese Viktorie Plzeň zaznamenal jubilejný 50. gól, čím zaokrúhlil počet svojich ligových zásahov na stovku [5].
6. mája2018 sa počet členov KLK rozrástol na číslo 35. Marek Hamšík strelil v drese SSC Neapol svoj stý ligový gól [6], jeho výkon je o to pozoruhodnejší, že všetkých 100 gólov zaznamenal v Serii A, jednej z najlepších ligových súťaží na svete.
Rok 2018 priniesol aj ďalšie medzníky v histórii KLK. 6. apríla vzniklo Občianske združenieKlub ligových kanonierov, zaregistrované na Ministerstve vnútra SR a na konferencii SFZ28. júna bol KLK prijatý za pridruženého člena SFZ. [7] Predsedom KLK sa stal Tomáš Medveď, ktorý je sám členom Klubu s bilanciou 103 ligových gólov, členmi výkonného výboru trojica iniciátorov vzniku KLK a športový novinár Peter Šurin. [8] Prvou oficiálnou akciou bol turnaj vo footgolfe s charitatívnym rozmerom v Rajci.
Kniha o česko-slovenských kanonieroch sa stala inšpiráciou a výzvou pre vznik publikácie o slovenskom KLK. Kolektív autorov spracoval futbalové i životné príbehy 35 kanonierov a v novembri 2021 vyšla kniha "Klub ligových kanonierov - Od vzniku po súčasnosť" [14]. Krstným otcom diela sa stal Ladislav Petráš, futbalový internacionál a člen Siene slávy slovenského futbalu.
V roku 2022 sa členovia KLK zúčastnili osláv 50. výročia Klubu ligových kanonýrů v Kroměříži, v rámci ktorého sa odohral exhibičný zápas internacionálov a kanonierov Česka a Slovenska [15]. Na podujatí sa stretli legendy česko-slovenského futbalu, osobnosti úspešných generácií, medailisti z MS 1962 v Čile, majstri Európy z Belehradu 1976 a olympijskí viťazi z Moskvy 1980. O rok neskôr sa podobná akcia konala v Piešťanoch pri príležitosti 10. výročia založenia slovenského KLK.
16. septembra2023 sa stal 36. hráčom, ktorý dosiahol hranicu sto ligových gólov Michal Ďuriš. Po niekoľkoročnom pôsobení v zahraničí prišiel na hosťovanie do Spartaka Trnava a hneď v prvom ligovom štarte vstúpil do KLK. Po viac ako deviatich rokoch sa stal členom Klubu hráč vďaka gólu v slovenskej lige. Pred Ďurišom sa to podarilo naposledy Vittekovi v marci 2014.
Pravidlá
Členom Klubu ligových kanonierov sa môže stať futbalista so slovenským prípadne česko-slovenským občianstvom, ktorý strelí minimálne 100 gólov v najvyšších ligových súťažiach na Slovensku (v Česko-Slovensku) alebo v zahraničí. Cieľom a poslaním KLK je oceniť a vyzdvihnúť hráčov, ktorí preslávili slovenskýfutbal, priblížiť ich úspechy ako inšpirujúci príklad ďalším generáciám mladých futbalistov.
Podmienku členstva v Klube ligových kanonierov v čase jeho založenia spĺňalo 31 bývalých i súčasných futbalistov, ktorým boli udelené Certifikáty kanoniera s poradovým číslom podľa dátumu dosiahnutia stého gólu. Prvým pokoriteľom stogólovej hranice a držiteľom Certifikátu číslo 1 sa stal symbolicky Jozef Luknár (1915 – 1966). Členmi KLK sa stali aj futbalový svetobežník, budapeštiansky rodák slovenského pôvodu Ladislav Kubala, reprezentant troch krajín (Česko-Slovensko, Maďarsko, Španielsko) a BulharBožin Laskov, ktorý prišiel študovať do Česko-Slovenska a usadil sa na Slovensku. Obaja spĺňajú podmienku občianstva, hoci Kubala len krátkodobo, obaja hrali v česko-slovenskej futbalovej lige, reprezentovali Česko-Slovensko a významným spôsobom sa zapísali do histórie slovenského futbalu.
Prvým stovkárom sa stal 2. apríla1944Jozef Luknár, hráč ŠK Bratislava dvomi rýchlymi gólmi v 4. a 8. minúte zahájil debakel Šimonovian 14:0. O dva týždne dosiahol métu 100 gólov jeho klubový spoluhráč Ján Arpáš. Prvým hráčom, ktorý sa prestrieľal do Klubu kanonierov gólom v zahraničnej lige, sa stal Ladislav Kubala z FC Barcelona. Tento futbalový svetobežník dal zároveň celkom najviac gólov v zahraničných ligových súťažiach - 188. Prvým Slovákom so stovkou ligových gólov v česko-slovenskej lige sa stal v roku 1955Emil Pažický, v ére spoločnej ligy sa k nemu pridalo ďalších dvanásť slovenských futbalistov. Po roku 1993 sa stal prvým členom elitného Klubu kanonierov Pavol Diňa, 89 gólov z federálnej ligy zaokrúhlil na stovku hneď v premiérovej sezóne samostatnej slovenskej ligy. „Dvojnásobným“ stovkárom je Róbert Semeník, najskôr dosiahol stogólovú hranicu v súčte všetkých ligových súťaží a potom sa stal prvým hráčom, ktorý dal sto gólov v samostatnej slovenskej lige po roku 1993. Stogólovú hranicu v ére samostatnosti pokoril okrem Semeníka už len Juraj Halenár. Filip Hološko bol prvý kanonier, ktorý strelil 100 gólov bez jediného zásahu v slovenskej lige a prvý, kto dosiahol stý gól v ligovej súťaži mimo Európy. Rovnako Marek Hamšík dosiahol stovku len gólmi v zahraničí, jeho výkon je o to úctyhodnejší, že ich nastrieľal v elitnej Serii A.
„Jubilejný“ stý gól padol v 26 prípadoch v zápase, v ktorom sa čerstvý kanonier tešil z víťazstva, štyrikrát sa o body delilo a len päťkrát odchádzal z ihriska porazený (Levický, Masný, Németh, Mintál a Oravec). Najtrpkejšie bude na tento míľnik kariéry spomínať Jozef Levický, ktorý sa stal stovkárom pri vysokej prehre Interu Bratislava v B. Bystrici 1:5, stým gólom znižoval na 1:4. Naopak Marek Mintál napriek prehre s Mainzom 1:2 mal dôvod na radosť, 24. gólom v sezóne získal korunu kráľa strelcov v Bundeslige.
Najviac gólov v zápase, v ktorom dosiahol stogólovú hranicu, strelil Stanislav Griga, štyri proti DAC Dunajská Streda. Hetrikom vstúpili medzi „stovkárov“ Ladislav Pavlovič, Anton Moravčík a Stanislav Šesták, desiati kanonieri dali dva góly. Najčastejšie, trikrát padali jubilejné góly do brány Interu Bratislava a Prešova. Zaujímavosťou je, že proti Interu zaznamenali svoj stý ligový gól dvaja hráči, ktorí väčšinu svojich gólov strelili práve v žlto-čiernom drese. Adolf Scherer ako hráč Lokomotívy Košice a Ľubomír Luhový ako hráč Trnavy. Až pri dvoch jubilejných góloch „asistoval“ brankár Prešova Alois Večerka, stý gól mu strelili Božin Laskov z ČH Bratislava a o necelé tri týždne aj Emil Pažický z Iskry Žilina. Stalo sa tak v roku 1955, keď v priebehu mesiaca vstúpili medzi ligových stovkárov až traja hráči, okrem spomínanej dvojice ešte Gejza Šimanský. Najslávnejším brankárom, ktorý inkasoval stý gól bol bezpochyby Viliam Schrojf, v bráne Slovana Bratislava ho prekonal Ladislav Pavlovič. Pri jubilejnom zásahu Szilárda Németha stál v bráne Birminghamu Maik Taylor, mnohonásobný reprezentant Severného Írska.
Vekový priemer kanonierov v momente keď strelili svoj stý ligový gól je 29,9 roka. Najmladší bol Ladislav Kubala, ktorý tento míľnik dosiahol vo veku 26 rokov a 116 dní. Ako 26-roční vstúpili medzi kanoniersku elitu aj Ján Arpáš, Stanislav Griga a Szilárd Németh. Najstarším členom KLK sa stal Jozef Levický vo veku 35 rokov, 6 mesiacov a 21 dní. 34 rokov mali Ladislav Pavlovič, Marián Masný a Marek Bakoš. Najsilnejšie kanonierske ročníky boli 1942 – narodili sa Adamec, Strausz a Levický a 1973 – narodili sa Semeník, Kožlej a Medveď.
Najrýchlejšie sa k stovke ligových gólov prepracoval Ján Arpáš, stačili mu k tomu štyri roky a 240 dní. V povojnovej histórii boli najrýchlejší Stanislav Griga (6 rokov, 9 mesiacov, 2 dni) a Ladislav Józsa (6 rokov, 10 mesiacov, 11 dní), treba však podotknúť, že Józsa medzitým odohral jednu sezónu v II. lige. Najdlhšie, 16 rokov a dva týždne trvala púť od prvého k stému gólu Michalovi Ďurišovi, Jozef Levický dosiahol túto métu za 14 rokov, 2 mesiace a 14 dní. Zaujímavosťou je tiež ako dlho čakali kanonieri na jubilejný gól, keď mali na svojom konte už 99 gólov. V prípadoch, keď strelili v zápase viac gólov, išlo doslova len o pár minút. Arpáš, Pavlovič a Stanislav Šesták to stihli za dve minúty, Luknár za štyri. Naopak jeden z najlepších kanonierov v histórii slovenského futbalu Adolf Scherer si čakanie na svoj stý ligový zásah od gólu číslo 99 natiahol na 10 mesiacov a dva týždne.
Príkladom klubovej vernosti sú hráči, ktorí strelili všetky góly v drese jediného klubu: Jozef Luknár (ČsŠK/ŠK Bratislava), Ján Strausz (VSS Košice), Ján Čapkovič (Slovan Bratislava), Jozef Levický (Inter Bratislava). Opačným protipólom sú dvaja Tomášovia, Medveď a Oravec, ktorí skórovali až v 11 respektíve 10 kluboch. Najviac hráčov, sedem vstúpilo medzi ligových stovkárov v belasom drese Slovana Bratislava. Okrem našich ligových súťaží, či už česko-slovenskej alebo slovenskej bolo svedkom vstupu slovenských kanonierov do elitného klubu stovkárov deväť zahraničných ligových súťaží, medzi nimi La Liga, Premier League, Bundesliga, Serie A.
Tým, že všetky svoje ligové góly strelili bez pokutových a priamych kopov sa môžu pochváliť Jozef Levický, Ján Strausz a Stanislav Griga. Peter Herda, skvelý realizátor štandardných situácií dosiahol takmer tretinu gólov, až 33 z pokutových kopov. Stý presný zásah si pripísal z priameho kopu, podobne ako Ladislav Józsa, Pavol Diňa alebo Juraj Halenár. Úspešne premenená penalta bola vstupenkou do KLK pre Adolfa Scherera, Mareka Mintála, Filipa Hološka či Mareka Bakoša. Stý gól hlavičkou dosiahli „kráľ hlavičiek“ Ján Strausz (až 74 gólov zo 115), Tomáš Oravec, Stanislav Šesták a Róbert Vittek.
V zozname kanonierov je jediná bratská dvojica Milan Luhový a Ľubomír Luhový, ktorá má na konte v súčte 251 gólov. Perličkou je, že mnohí z kanonierov mali súrodencov, ktorí tiež strieľali ligové góly, najbližšie k stovke sa z nich priblížil starší brat Mariána Masného Vojtech Masný, chýbali mu len dva prresné zásahy.
3. 5. 1986, Peter Herda (RH Cheb) strelil svoj stý ligový gól v ten istý deň ako český futbalista Verner Lička (Baník Ostrava), obaja sa stali členmi vtedajšieho česko-slovenského Klubu ligových kanonýrů[43]
Podobné kluby ostrostrelcov existujú v rôznych obmenách v mnohých krajinách. Iniciátor myšlienky založenia česko-slovenského Klubu ligových kanonýrů pán Luboš Jeřábek našiel inšpiráciu v Klube Grigorija Fedotova, ktorý vznikol v Sovietskom zväze. Založenie slovenského Klubu ligových kanonierov a jeho pravidlá výrazne ovplyvnili aj český Klub ligových kanonýrů. Komisia pre históriu a štatistiku Futbalovej asociácie ČR rozhodla v roku 2016 o dodatočnom započítaní gólov zo zahraničných ligových súťaží strelených pred 1. januárom1991. Zároveň bolo rozhodnuté, že členom Klubu sa môže stať futbalista s československým občianstvom (pred rokom 1993), ktorý väčšinu gólov strelil v československej prípadne českej lige alebo reprezentoval Československo. Týmto aktom došlo k zjednoteniu štatistík oboch Klubov, navyše Ladislav Kubala, Jozef Obert, Tibor Mičinec, Pavol Diňa a Ľubomír Luhový sa stali na základe nových pravidiel novými členmi českého Klubu ligových kanonýrů. [58] Podobne v roku 2020 pribudli do českého Klubu kanonýrů Jozef Luknár, Viktor Tegelhoff a Gejza Šimanský. [59] V pôvodnom československom Klube bolo 13 Slovákov, po úprave pravidiel ich počet vzrástol na 21. Český futbalista Jan Nezmar sa stal členom Klubu ligových kanonýrů aj vďaka presným zásahom v MFK Ružomberok, počas pôsobenia v slovenskej lige zaznamenal 24 gólov.
Spomínaný Klub Grigorija Fedotova eviduje kanonierov v bývalom Sovietskom zväze a v Rusku, do štatistík však započítavajú okrem ligových gólov aj góly dosiahnuté v reprezentácii, góly strelené v domácom pohári a v európskych pohárových súťažiach. Na čele tohto rebríčka je s 319 gólmi legendárny UkrajinecOleg Blochin, najlepší futbalista Európy 1975 a práve po tomto skvelom hráčovi je pomenovaná ukrajinská obdoba Klubu kanonierov. Klub Olega Blochina má rovnaké pravidlá ako Klub G. Fedotova, jeho členom je Ruslan Ľubarskij (107 gólov), ktorý strieľal góly aj v slovenskej lige v kluboch Chemlon Humenné (18) a 1. FC Košice (34) a po ukončení kariéry sa usadil na Slovensku. [60]
V Poľsku evidujú kanonierov v Klube 100, do štatistík započítavajú len góly z domácej ligovej súťaže.