Kláštor, blízko mesta Guebwiller, založil v roku 727gróf Eberhard. Svätý Pirmin ho ustanovil ako benediktínske sídlo. Majetok kláštora zahŕňal tri mestá a tridsať dedín. Budovy, zahŕňajúce kostol s jednou z najskorších románskychklenieb, boli zdevastované v roku 1789 počas francúzskej revolúcie dedinčanmi a kláštor bol krátko potom zrušený.
Z románskeho kostola, ktorý bol zasvätený svätému Legerovi, zostala iba priečna loď s dvojicou veží a východný koniec budovy s chórom. Na mieste hlavnej lode je dnes cintorín.
Dejiny
Zakladateľ kláštora, gróf Eberhard, brat Luitfrida z Etichonenu, priviedol biskupa Pirmina z kláštora Reichenau na Bodamskom jazere, aby tu vytvoril náboženskú komunitu rádu svätého Benedikta. Gróf Eberhard dal kláštoru veľký majetok a privilégiá zahŕňajúce právo slobodnej voľby opáta. Kláštor bol povinný nechať si tieto práva opätovne potvrdzovať a bol tak závislý od pápeža a rímskeho cisára (po roku 1680 od francúzskeho kráľa). Kláštor bol pod ochranou svätého Legera, ktorý zaviedol benediktínsky poriadok v Burgundsku v 7. storočí.
Kláštor mal veľkú politickú dôležitosť a Karol Veľký sám nosil titul "Opát z Murbachu" (Pastor Murbacencis) ako svetská osoba v rokoch 782 - 783.
Okolo roku 850 sa Murbach stal jedným z duchovných centier Horného Porýnia; knižnica obsahovala okolo 340 diel teológie, gramatiky a histórie. V tej istej dobe rástla svetová známosť kláštora a kláštor dostal veľa darov. Murbach vlastnil majetok a práva na 350 miestach. Väčšinou v Alsasku, v diecézach Bazilej a Štrasburg; ale aj na pravom brehu Rýna a dokonca v Čiernom lese.
Toto prvé obdobie prosperity skončilo v roku 936 s inváziou Maďarov do Alsaska. V 13. storočí bol kláštor znovu obnovený. Od 14. storočia začal jeho vplyv upadať. V roku 1759 mnísi opustili benediktínsky poriadok a kláštor sa stal ústavom pre členov šľachty. V roku 1789 počas revolúcie bol kláštor zničený.