Kinyras sa stal následníkom svojho otca Sandaka, ktorý odišiel z Asýrie do Kylíkie, kde založil mesto Kelenderis a [1] Kinyras sa neskôr usadil na Cypre, kde založil mesto Pafos a oženil sa s Metharmou, dcérou cyperského kráľa Pygmalióna. Manželom sa narodil syn, Oxyporos a podľa tejto verzie mýtu aj syn Adónis a dcéry Orsedika, Laogora a Braisia.[1] Kinyras potom vládol dlho veľmi šťastne. Jeho bohatstvo sa podobne ako lýdskeho kráľa Kroisa, stalo v staroveku príslovečným.[4]
Kinyras začal na Cypre ťažiť meď [5]a tiež ho označujú za vynálezcu dlaždíc a nástrojov, ako sú kliešte, kladivo a kovadlina.[6]
Za jeho vlády sa konala slávna trójska vojna.[7] Keď k nemu prišiel spartský kráľ Menelaos s Agamemnonovým poslom a priateľom Talthybiom a ithackým kráľom Odyseom presvedčiť ho, aby sa stal ich spojencom, Kinyras ich bohato obdaroval a sľúbil im, že pošle do vojny päťdesiat lodí. Nakoniec však poslal len jednu, ktorej velil jeho syn Mygdalión.[8]
V druhom manželstve s Kenchréidou sa mu narodila dcéra Smyrna (Myrrha),[9] na ktorej počesť založil rovnomenné mesto v Malej Ázii[10] a mesto Kiryneiu pomenoval po sebe.[11] Kinyras sa stal prvým kňazom Afrodity a zasvätil jej chrám v meste Pafos.[12][13] Jeho príslovečná šťastena ho opustila, keď sa jeho manželka Kenchréis chválila, že ich dcéra je krajšia než samotná bohyňa Afrodita. Bohyňa nemohla tolerovať takéto porovnanie a prichystala strašnú pomstu. Myrrha sa potom do svojho otca tak veľmi zaľúbila, že svojej láske nedokázala odolať.[9]
Pomocou svojej pestúnky, ktorá Kinyra opojila vínom sa stala jeho milenkou. Keď si neskôr Kinyras uvedomil, čo sa stalo, vzal meč a pokúsil sa svoju dcéru zabiť, ale tej sa podarilo utiecť do ďalekej cudziny, kde sa neskôr sama prekliala strašnou kliatbou, aby ju bohovia zbavili života i smrti. Bohovia ju teda premenili na strom, ktorému je určené neustále plakať. Kropaje, ktoré z kmeňa stromu vyrážajú sa dodnes nazývajú myrha. Myrrha premenená na strom potom ešte porodila syna a zároveň svojho brata, krásneho Adónida, neskoršieho miláčika bohyne Afrodity.[14][15]
Povesť o Kinyraovi je negréckeho pôvodu. Gréci ju prevzali pravdepodobne od Feničanov. Už staroveku ju považovali za "pieseň z cudzích krajov" ako ju uvádza v jej prebásnení aj rímsky básnik Ovídius v Premenách.[15]