Karol VII. Albrecht (* 6. august 1697, Brusel, Belgicko – † 20. január 1745, Mníchov, Nemecko) bol cisár Svätej ríše rímskej v rokoch 1742 – 1745.
Životopis
Narodil sa ako syn bavorského kurfirsta Maxmiliána II. a Terézie Kunigundy Sobieskej.
V októbri 1722 sa vo Viedni oženil s Máriou Amáliou Habsburskou, mladšou dcérou cisára Jozefa I. V roku 1726 sa stal nástupcom svojho otca a po smrti cisára Karola VI. neuznal Pragmatickú sankciu a postavil sa proti Márii Terézii. V rámci vojen o rakúske dedičstvo uchvátil vojensky časť rakúskeho dedičstva Habsburgovcov, vrátane Kráľovstva českého, kde sa dňa 9. decembra 1741 nechal korunovať za protikráľa ako Karol III. (legálnym kráľom českým bola od roku 1740 Mária Terézia). 24. januára 1742 bol – za podpory francúzskych vojsk – zvolený za cisára a vo Frankfurte nad Mohanom 12. februára 1742 korunovaný svojim bratom, kolínskym arcibiskupom a kurfirstom Klementom Augustom. Ale len dva dni po korunovácii vpochodovali vojska Márie Terézie do Mníchova a Karol VII. zostal vo Frankfurte v exile.
V roku 1744 využil zaneprázdnenie Rakúska druhou sliezskou vojnou a v októbri sa vrátil do Mníchova. Iróniou osudu zomrel na dnu v deň kedy jeho jednotky opäť vstúpili Mníchova (20. januára 1745).
Vdova Mária Amália potom so svojou sesternicou Máriou Teréziou uzavrela mier a Maximilián III. Jozef sa vzdal nároku na cisársku korunu.
Deti
5. októbra 1722 sa oženil s arcivojvodkyňou Máriou Amáliou Habsburskou (* 1701 – †1756), dcérou cisára Jozefa I. a Amálie Wilhelmíny Brunšvicko-lüneburskej. Mali sedem detí:
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel VII. Bavorský na českej Wikipédii.
Cisári Svätej rímskej ríše |
---|
|