Študoval na University of Kansas, následne London School of Economics a Harvard University ekonomické a právne odbory.
Rodina
Ide o člena jednej z významných kolumbijských rodín. Jeho prastrýko Eduardo Santos bol prezidentom Kolumbie v období rokov 1938 až 1942 a majiteľom aj riaditeľom jedných z najvplyvnejších kolumbijských novín El Tiempo. Jeho otec Enrique Santos Castillo pracoval viac ako 50 rokov ako novinový redaktor. Jeho brat Enrique Santos Calderón bol riaditeľom novín viac ako desať rokov, než boli v roku 2007 predané španielskej skupine Grupo Planéta. Jeho bratranec Francisco Santos bol 8 rokov (2002-2010) viceprezidentom Kolumbie vo vláde Álvara Uribeho.
Je ženatý s Máriou Clemenciou Rodriguez. Deti sa volajú: Martin, Maria Antonia a Esteban.
Kariéra
Stal sa riaditeľom kolumbijskej delegácie na Medzinárodnú organizáciu pre kávu v Londýne. Bol ministrom zahraničného obchodu v administratíve prezidenta Césara Gaviria v roku 1991. V roku 1992 bol menovaný prezidentom VII. konferencie OSN o obchode a rozvoji na obdobie štyroch rokov. V roku 1999 bol vymenovaný za predsedu hospodárskej komisie OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC) a slúžil ako riaditeľ Corporación Andina de Fomento (CAF) v období 2001-2002.
V roku 1994 založil nadáciu Buen gobierno („Dobrá vláda“), ktorej deklarovaným cieľom je pomoc a zlepšenie governability a účinnosti kolumbijskej vlády. Táto organizácia predložila návrh demilitarizovaného pásma a mierové rozhovory s povstalcami z FARC.
Dňa 20. júna 2010 bol zvolený prezidentom Kolumbie v druhom kole prezidentských volieb, prísahu zložil 7. augusta 2010 a nahradil svojho predchodcu Álvara Uribeho. Dňa 15. júna 2014 bol zvolený na ďalšie funkčné obdobie do roku 2018.
Na konci júna roku 2016 podpísal v kubánskej Havane, za prítomnosti napr. generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a prezidenta Raúla Castra, dohodu o definitívnom prímerí s vodcom organizácie FARC, Rodrigom Londonom.[3]
V referende, vypísanom v októbri roku 2016, sa ale Kolumbijčania tesnou väčšinou vyslovili proti mierovej dohode s FARC.[4] V tom istom mesiaci bol potom následne ocenený Nobelovou cenou mieru za svoju snahu mierovou cestou uzavrieť trvalé prímerie s FARC.[5]
↑Juan Manuel Santos | president of Colombia [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
↑Nobelovu cenu míru získal kolumbijský prezident. Za mír s povstalci FARC [online]. Aktuálně.cz, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
↑ČTK. Příměří po padesáti letech. V Kolumbii skončil konflikt se statisíci mrtvých [online]. Aktuálně.cz, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
↑Prezident Kolumbie dostal Nobelovu cenu za mír s rebely. I když kvůli referendu není jistý | Svět [online]. Lidovky.cz, 2016-10-07, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.
↑Dlouhá cesta: Santos se poučil z chyb svých předchůdců, vyneslo mu to Nobelovu cenu míru [online]. Aktuálně.cz, [cit. 2018-12-30]. Dostupné online.