PROFILPELAJAR.COM

	Albert Arnold Gore Jr.
	americký politik a obchodník
45. viceprezident USA
	V úrade; 20. január 1993 – 20. január 2001
Biografické údaje
Narodenie	31. marec 1948 (76 rokov); Washington, USA
Politická strana	Demokratická strana
Alma mater	Harvardova univerzita; Vanderbiltova univerzita
Vierovyznanie	Baptizmus
Rodina
Manželka	Mary Elizabeth Aitcheson Gore
Deti	Karenna, Kristin, Sarah, Albert III
Odkazy
	Albert Arnold Gore Jr. na algore.com
	Al Gore; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Albert Arnold Gore Jr. (* 31. marec 1948, Washington, USA) je americký obchodník, ktorý patril medzi najvýznamnejších politikov Demokratickej strany. V období od roku 1993 do 2001 slúžil ako 45. viceprezident USA. V prezidentských voľbách neúspešne kandidoval ako nasledovník Billa Clintona.

Životopis

Študoval vo Washingtone, roku 1965 sa zapísal na Harvardovu univerzitu a v roku 1969 štúdium úspešne dokončil (diplomová práca na tému: „Vplyv televízie na výkon prezidentského úradu“).

Po absolvovaní štúdia narukoval do vojny vo Vietname, kde pôsobil do mája 1971 ako vojnový reportér.

Po ukončení vojenskej dráhy pracoval ako novinár pre niekoľko novín, až do roku 1976. V tej dobe sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal študovať na Vanderbildovej univerzite.

V roku 1976 bol zvolený ako demokrat za kongresmana za Tennessee. O desať rokov neskôr (1986) sa stal senátorom. V priebehu svojej politickej kariéry sa angažoval v ekologickej problematike, kde pomohol presadiť niektoré významné zákony, napríklad roku 1980 bol jedným z iniciátorov návrhu zákona, ktorý prikázal asanáciu chemicky zamorenej pôdy a odstránenie skládok.

V roku 1988 kandidoval na prezidenta, ale nezískal demokratickú nomináciu (Demokratickým kandidátom sa stal Michael Dukakis, prezidentom sa stal republikánsky kandidát G. Bush). Podporil vojnu v Perzskom zálive (podporu získala len u 10 demokratických senátorov).

V ďalších voľbách, v roku 1992, si ho Bill Clinton zvolil ako running mate a po víťazstve vo voľbách sa stal 20. januára 1993 viceprezidentom Spojených štátov amerických. V tejto funkcii pracoval aj v druhom Clintonovom funkčnom období (po voľbách roku 1996).

V tejto funkcii patrilo k jeho prioritám zníženie výdavkov federálnej vlády USA, ochrana životného prostredia, podporil vznik NAFTA. Na konci 90. rokov bol významným zástancom Kjótskeho protokolu.

V roku 2007 získal spolu s Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC) Nobelovu cenu za mier za boj proti globálnemu otepľovaniu.